34.kapitola

6.5K 496 4
                                    

„Ty si vedel, že prídem, však?" spýtala som sa Tonyho, keď sme sa po skončení filmu, ruka v ruke vybrali hore do jeho izby.

Otočil sa smerom ku mne a široko sa usmial. „Nie, ale tušil som to," prikývol.

„A čo by si robil..."

Skočil mi do reči. „Kebyže si neprišla?"

Kývla som hlavou a pozorne ho sledovala, zatiaľ čo on spojil pery do úzkej priamky, následne ich od seba odtiahol a prešiel si po nich jazykom. Bolo to také.. ach.. dych berúce.

„Dával som ti čas do jedenástej," zamumlal, otočil sa a zase ma ťahal za sebou.

Keď som za nami zatvorila dvere a Tony rozžal svetlo, dostala som zo seba tú najhlavnejšiu otázku.

„A keby som neprišla?"

„Prišiel by som ja," vzdychol a jemne sa usmial. To mi stačilo na to, aby som sa usmiala rovnako ako on.

„Je tu jedna vec, ktorá ma trápi už od začiatku," začala som a rukami si prešla po tvári. Bola som unavená po takmer dvojhodinovom filme, ktorého polovicu som strávila s hlavou v Tonyho hrudi. Dávalo mi to veľkú dávku sebazaprenia, aby som z toľkých príjemných pocitov, ktoré vo mne kolovali, nezaspala. A navyše bolo by to celkom trápne zaspať priamo pred zvedavými očami Emmy a Luka.

„Spusť," zasmial sa a potiahol ma za ruku až k posteli, na ktorú dopadol ako prvý a mňa stiahol vedľa seba. Ležali sme na chrbte s pohľadmi upretými na strop, ale stále sme sa držali za ruku.

„Si vôbec skutočný?" dostala som zo seba a krátko pokrútila hlavou.

Tony chvíľu mlčal, akoby uvažoval čo odpovedať, no nakoniec sa zachichotal a spustil hlasný výbuch smiechu. „To čo je za otázku?"

Nahnevane som skrčila obočie, že ma neberie vážne a hneď som ho aj buchla do ramena. „Celkom normálna, vzhľadom na okolnosti!"

„Tak fajn," upokojil sa a voľnú ruku si pridržal na perách, aby tak zastavil smiech.

Opäť som ho buchla do ramena. „Ja len, zdá sa mi to divné.. to ako sa ku mne správaš, akoby si presne vedel čo kedy potrebujem. Si milý, pozorný..."

„Prestaň Ria," prerušil ma a zase sa rozosmial. „Privádzaš ma do rozpakov."

„Anthony!" hlesla som a moja päsť sa opätovne ocitla pri jeho ramene, no tentokrát ju chytil, otočil sa nabok, tak aby na mňa mohol pozerať a na perách sa mu pritom pohrával úsmev.

„Je to normálne, že sa takto správam," vysvetlil mi, uvoľnil jednu moju ruku a tou svojou mi prešiel, až k vlasom. „To ľudia robia, keď im na niekom záleží."

„A tebe na mne záleží?" zahabkala som roztrasene. Dýchala som prirýchlo a srdce mi bilo ako splašené.

„Doteraz ti to ešte nedošlo?" opýtal sa a jeho výraz tváre sa premenil na vážny.

„Nie som zvyknutá, aby..."

„Ja viem," prerušil ma ticho a naďalej sa mi pohrával s vlasmi.

Crazy In Love Where stories live. Discover now