Protector

17

Ja viem, ja viem. Meškám s časťou, ale včera som nemala mobil ani v ruke a doteraz som sa musela učiť na sprosté písomky.

Dúfam, že sa vám kapča bude páčiť. Áno zamotala som to, ale to som celá ja. A asi prvý krát som ju ukončila normálne takže potlesk pre mňa.❤❤

Zobudila som sa asi okolo obeda, no určite som nebola vo svojej izbe. A tak tiež som nemala oblečené moje šaty, ale nejaké tričko. Chalanské tričko. Vedľa mňa bolo prázdne miesto, ale bolo vidieť, že tam niekto spal. Perina bola rozhádzaná, a plachta pokrčená. Postavila som sa, no hneď sa mi aj zatočila hlava takže som si ľahla naspäť. Zo včerajšej noci si nepamätám absolútne nič. Teda pamätám si ako sme prišli, pili, tancovali....a nič. Netuším čo som robila a ako som sa sem dostala. A pokiaľ niekto odo mňa chce vedieť kde som, tak jednoducho netuším. Moje šaty sú prevesené na stoličke. Izba vyzerá chlapčensky, čo vysvetľuje aj to tričko. Nie sú tu žiadne fotky, diplomy a nič iné.
Nakoniec som sa rozhodla prekonať strach a ísť von z izby. Hneď ako sa mi pod nohami zaplietlo nejaké malé chlpaté čudo som vedela kde som. To malé čudo bol Banny. Parkerov pes. Počkať. To znamená, že som spala v Parkerovej posteli asi aj spolu s Parkerom v Parkerovom tričku. A teraz chcem vedieť ako som sa dostala do Parkerovho domu. Počkať!? Spala som s ním? Kde je Debbie? Ona mu volala aby pre nás prišiel? Ale hlavne. Ja som sa s ním vyspala? Nie..to určite nie. Či?
Pohladka som chlpáča a išla dole. V kuchyni stála pri linke Jade a zrejme varila obed.

,,Dobré ráno." Povedala keď sa otočila po nejakú ingredienciu a všimla si ma.

,,Ako komu." Zamrmlala som a sadla si za stoličku. Momentálne som mala hlbokov píp čo si bude myslieť o mojom vychovaní. Hlava mi ide prasknúť, netuším čo sa v noci dialo a ako som sa dostala do domu mojej najlepšej kamarátky.

,,Páči sa." Povedala a podala mi nejakú tabletku a pohár vody. Vďačne som sa usmiala a zhltla tabletku. Jade predo mňa položila tanier s dvoma chlebmi a zeleninou. Ona si myslí, že práve teraz niečo zjem? No to teda určite.

,,Vezme si z Debbiinej skrine nejaké oblečenie. Hádam nepôjdeš takto domov. Samozrejme ja ťa nevyháňam, ale myslím si, že mama alebo otec sa o teba už určite boja." Hovorila Jade. Prečo spomenula otca? Aha asi nevie, že on s nami nebýva.

,,Ďakujem. A o už asi pôjdem, len ja ani netuším ako som sa sem dostala." Priznala sa.

,,Lukas ťa doniesol okolo druhej, pretože si mu vraj volala, že sa ti chce ísť domov." Vysvetlila mi. Počkať. To ja som volala jemu? Ja už naozaj Nikdy, NIKDY, NIKDY nebudem piť! Fajn trepem všetci vedia, že sa ožerem ešte asi tisíc krát, no srať to.

,,A Debbie?"

,,Ona prišla až okolo piatej." Povedal Jade a iba mykla plecom. Postavila som sa a išla do Debbiinej izby. Opatrne som otvorila dvere, aby som ju nezobudila no prekvapivo bola hore.

,,Povedz mi prosím, že aj tebe je tak moc zle ako mne." Povedala a hodila sa na posteľ.

,,Tomu ver, že je. A najlepšie je, že netuším čo sa dialo a už duplom ako som sa sem dostala. Teda tvoja mama mi povedala, že ma priniesol Lukas, a tiež, že ti mám vykradnúť šatník." Zasmiala som sa a Debb spolu so mnou.

,,Kradni." Zasmiala sa a ja som si odtiaľ vytiahla prvé veci, čo som našla. Prezliekla som sa v kúpelni, kde som samozrejme zistila, že vyzerám ako Zombie po vyvraždení planéty, takže som musela zneužiť aj Debbinu kefu, sprchu a tak. Oblečená a aspoň trošku k svetu som sa rozlúčila s Debbie a pobrala sa domov. Teda pekne poporiadku. Otvorila som dvere. Zamrzla som. Zažmurkala som. A prepadol ma desný pocit. Bola to ako rana do srdca. Totálne mi ho to rozdrvilo. Prečo? Pretože tam bol Parker a Kristin. Oni. Sa proste bozkávali. Pred dverami. Pred mojimi očami. Čo som spravila? Kedy ju pustili z nemocnice? Prečo sa ku mne správal tak ako sa správal, tak, že som sa namotala, keď ma aj tak nechce? Prečo som sa zamilovala doňho keď on ma aj tak nechce? Áno viem, že som hovorila, že by bolo normálne keby sa dali dokopy no popravde nemyslela som si, že sa to stane. Tajne som dúfala, že sa to nestane a on bude mať rád mňa. Ako som mohla byť taká hlúpa? Ale veď všetko to tak vyzeralo. Stále ma obímal, bozkával, žiarlil na Jacka, chodil za mnou denno denne do nemocnice a teraz toto? So slzami na krajíčku som ich obišla, samozrejme, že si ma všimli, no to bolo momentálne posledné čo ma zaujímalo. Snažila som sa myslieť iba na moju mäkkú posteľ, veľkého hnedého macka, ktorého môžem obímať a na 10kg čokolády, ktorú mám skovanú pod posteľou. To bolo jediné čo som teraz potrebovala. Poriadne objatie od niekoho, o kom vieš, že ťa neopustí. To bol jedine môj macko. (Kto má tiež takého macka?? Ja!)

Samozrejme doma sa to nezaobišlo bez vypočúvania mojej matky, ktorú som statočne odignorovala a upalovala do izby, kde som vlastne aj teraz. Stále obímam macka a žerem čokoládu.

,,Môžem?" Ozval sa Debbiin hlas spoza dvier. Poutierala som si uslzené líca a dala čokoládu a macka na svoje miesto.

,,Jasné." Snažila som sa znieť veselo no už z môjho podivného hlasu bolo jasné, že som plakala. Samozrejme Debbie to hneď zavetrila a išla ma objať.

,,Čo sa stalo?" Povedala keď ma pustila. Upokojovalo ma, že je tu. Dokonale mi nahrázda Katie. Samozrejme, že mi Katie chýbala no Debbie bola jej druhá kópia. Mala som pocit ko by sme sa poznali roky a pri tom je to približne mesiac.

,,Predstav si, že sa ti niekto páči a ty ho uvidíš ako sa bozkáva s niekým iným." Nechystám sa jej povedať, že sa mi páči Parker. Je to jeho sestra preboha. Čo ak by mu to povedala? No dobre to si nemyslím, ale aj tak. Možno ma vysmeje, že som šlahnutá. Veď ja aj som.

,,Chúďatko moje. Ale neboj sa. Som tu, a ja ťa donútim myslieť na niečo iné." Povedala a dala si ruku na srdce.

,,Počúvam." Zasmiala som sa.

,,Takže najskôr si pozrieme film, potom si...Hm..áno pôjdeme si lakovať nechty. A ak ešte bude čas znovu si pozrieme film. A potom ďalší a ďalší. A keď nás to prestane baviť...môžeš ma zoznámiť s tvojimi kamarámi z Londýna. Ak teda chceš, samozrejme." Debbie toto je asi najlepší plán EVER!

,,Jasné." Povedala som a položila na postel laptop. Počkaj môjho pobytu v nemocnici som si tam posťahovala dosť veľa komédii.

Ako Debbie vravela išli sme podla jej plánu a práve prišiel čas na zoznamovanie. V Londýne by mal byť práve obed(Trepem Hej?) takže som napísala Katie či nepôjde na Skype. Namiesto odpovede mi hneď zavolala a ja som ju samozrejme zdvihla.

,,No čaaaw cudzinec." Zvýskla.

,,Si sa ani neozvala. Inak toto je Debbie. Debbie Katie." Predstavila som baby. Dosť som sa bála, že si nesadnú no zjavne si sadli ešte lepšie ako ja s nimi dvoma dokopy. Bavili sme sa snáď o všetkom čo sa dalo no potom už Katie musela ísť pretože sa dohodla s babami, že pôjdu von. Samozrejme dostala za úlohu pozdraviť ich a aj Harryho.
Debbie mala pravdu. Vôbec som na Parkera nemyslela. Našťastie.

1257 slov . Vynahradenie toho, že som nič nepridala.