Kráľovná dažďa✔️

Útek

Problém nastal, keď som prišla domov. Už z diaľky som videla svoju mamu, ako ma vyzerá z okna svojej izby.

V chodbe som si ani nevyzula topánky, vybehla som hore po schodoch a prešla popri maminej izbe k dverám tej mojej. Vbehla som dnu a všetky potrebné veci som si zbalila do batoha.
A vtedy do mojej izby vkročila mama. Už tušila, že niečo zamýšľam a v ruke držala ústrižok z novín, kde som si vyznačila dôležité časti. Bola to správa o tej elektrizujúcej babe.

Vyhodila som si batoh na chrbát.

,,Odchádzam."
Zrazu ostala zarazená.

,,Čo si zač ? Za tú zimu môžeš ty, však ? A čo si urobila s mojou dcérou ?! Kde je Cassie ?"

Zrazu mi z ruky vystrelili kusy ľadovcov a mama len o vlások unikla istej smrti.

,,Mám ťa rada, mami." Povedala som so slzami v očiach.

,,Preto odchádzam. Možno sa ešte uvidíme..."

Vyskočila som na parapetu a potom som skočila dole do dvojmetrovej kopy snehu, ktorá sa tam navŕšila pre mňa.
Postavila som sa na nohy a bežala som čo najďalej od miesta, kde som vyrastala a kde ma všetci poznajú.

Pamätám si, že ma viedla akási tajomná energia až na miesto, ktoré sa nedalo nájsť na mape. Na miesto, kde nechodili vlaky, autobusy a nebolo tam ani jedinej živej duše.

Prechádzala som sa po ruinách starobylého mesta. Našla som vchod do lesa a tade som sa dostala k zvláštnej priekope. Akoby sa práve tu zem rozostúpila. Cez ňu viedol most, ktorý bol vlastne len zvalený strom ako dôsledok nejakej veľkej búrky.

Ja som z ľadu vytvorila vlastný most.

Potom som ho zase roztopila. A šla som len za svojimi inštinktmi.
Po miliónoch kilometrov som zbadala obrovské jazero a na druhom brehu majestátnu skalu.

Rozbehla som sa po jazere, pričom zamŕzalo. Vedela som, kde sa môžem ukryť, kde budem vidieť na všetkých a na mňa nedovidí nikto.

*******
* Leona*

Keď sme sa vrátili domov, za hranice lesa, pocítila som niečo zvláštne.
Všetci sme sa na seba pozreli.

,,Aj vy to cítite ?" opýtala sa Astrid.

,,Niečo sa deje. Cítim chlad," ozvala sa Aline.

Prikývla som.

,,Ide to od jazera."

Vystrela som ruku a všetci sa ma chytili. V okamihu sme sa premiestnili na breh jazera.

Nebolo zamrznuté úplne. Približne cez stred sa ťahal chodník a vtedy som pochopila o čo tu ide.

,,Vládca zimy ..." zamrmlala som
,,Pozrite tam !!" skríkla Alex.

Všetci sme odskočili a do miesta, kde sme pred chvíľou stáli sa zabodol ostrý hranol z ľadu.

,,Ku Skale !!" zavelil Jordan. Vštci sme sa rozbehli ku kamennej stene. Okolo nás padali úlomky ľadu, no ani jeden nebol blízko nás, pretože lietali len od Skaly ďalej a rovno dole nepadol ani jeden.

,,Je len otázkou času, kedy si nás tu všimne," strachovala sa Alex.

,,Sme mimo uhlu jej pohľadu...." zamrmlala Aline.

,,Odkiaľ vieš, že je to žena ?"

,,Prestaňte sa hádať...."
,,Aaaaa !!" Zrazu sme s krikom odskočili.
Veľký ostrý úlomok ľadu sa zlomyseľne blískal na Slnku.

,,To je ono, Slnko !!!" skríkla som.
,,Aline, musíš tie ľadovce roztopiť. Hore má pravdepodobne kopu vyrobených ľadovcov. Premiestnime sa za ňu a ty ju rozmrazíš."

Prikývla. Vystrela som ruku a razom sme sa chrbtami opierali o klzký ľadový povrch.
Vykukla som spoza ľadovca.

Na okraji Skaly stálo dievča, ktoré mohlo mať menej než 16 rokov. Dlhé biele vlasy jej padali do tváre a oči jej vystrašene zasvietili, keď sa na nás pozrela. Vystrela ruku a ja som sa skryla za ľadovec.
Ten sa začal posúvať k okraju Skaly a my s ním. Nemohli sme vyjsť spoza neho ani ostať za ním.

,,Hej, kde je Astrid ?" ozval sa Jordan.

*****
* Cassie*

Netrvalo dlho a skupinka ľudí sa dostala hore na skalu. Nemala som ani najmenšieho tušenia, ako to spravili, ale nemienila som to ani zisťovať.

Už malo byť po nich a vtedy sa jedna z nich (nemohla mať viec než ja) odhodlala vyjsť spoza ľadovca.

Dlhé čierne vlasy jej trochu odstávali na všetky strany a v očiach sa jej nahnevane iskrilo. Na celom tele mala fialové záblesky elektriny. Čo ma prekvapilo, vyzerala presne ako.... moment, veď to je to dievča z novín !!!!

,,Ruky nad hlavu, lebo to do teba napálim !!"
Bez váhania som urobila, čo mi kázala.

,,Ty si to dievča z novín !!" skríkla som.

Zrazu sa vedľa nej zjavila ďalšia. Táto bola výnimočne krásna a horela zlatým ohňom.

,,Som s tebou," povedala elektrickej.

Vedľa nich sa zjavila ďalšia ohnivá, a ďalší dvaja nejakých iných živlov.
Pomaly prešli ku mne a zastavili sa.

,,Čo ste zač ?"
Ohnivá sa uškrnula.

,,Nikto nevie, prečo, no máme v sebe veľkú moc. Každí inú, táto v strede....Leona nás vedie. Ak sa priblížiš k Jordanovi, usmaží ťa....aaaau ! No dobre, tak k veci; máme nekonečný život a plno mocných nepriateľov. Chceš sa pridať ?"

Prikývla som.

,,A kde je posledný z vás ?"
Prekvapene sa na seba pozreli.

,,Myslím niekoho so silou života. Oživovanie a rast rastlín, chápete...."
Prekvapene sa na seba pozreli.

,,Stalo sa niečo ? Spôsobila si nejaký neodvrátiteľne-zlý čin ? Zabila si niekoho ?" opýtala sa elektrická.
Asi videla ako som sa zatvárila a chápavo prikývla.

,,Musíme zabrániť ďalšej katastrofe," povedala.