Kráľovná dažďa✔️

Nekonečná tma

Takmer som zabudla aká je v horách zima. Pomaly ale isto sa stmievalo, keď sme stáli na vrchu oproti Gaylandovmu sýdlu a plánovali útok.

Spoznala som aj zopár ďalších víl z našej skupinky. Candelaria je veľmi priateľská, opálená až sa mi zdá, že po nej Lynn závistlivo pokukuje s tou svojou porcelánovou pleťou.
A Triana je dosť zvláštna. Príde mi možno až namyslená, keď sa to tak vezme. Celá je v červenom a s nikým sa nebaví.

Takže spolu je nás sedem víl plus ja. Máme šancu proti jednej vyhasnutej víle a potulnému čarodejníkovi ? Odpoveď je áno.

S úškrnom som si ešte raz vytiahla Baylis z pošvy, ktorú mi darovala Búrka.
Veľmi by ma zaujímmalo, načo je tam ten diamant. Prešla som po ňom prstami a odrazu mi spadol do dlane.

Dopekla !! Pokazila som to !! Rýchlo som ho zasunula naspäť. Meč som otočila diamantom dolu. Nevypadol. Ostal na mieste. Radšej som ho znovu nevyťahovala.
Odrazu ma niekto chytil za plece.
Otočila som sa. Bola to Lynn. Videla ma ? Stihne ma trest za to, že som znasvätila posvätný meč ??
Ale ona len poznamenala :

,,Myslím, že by sme mali ísť. Načo tu vlastne čakáme ?? Baví ťa sledovať ten západ slnka ? Preber sa !!! Máme bojovať a nie sa tu flákať. Idem za Búrkou."

Zvrtla sa a odkráčala. Nenávidím ju a ak má Gayland niekomu ublížiť, dúfam, že to bude ona. Čo si o sebe myslí ??!

Zrazu za mnou prišla Búrka.

,,Je čas," povedala. Prikývla som a zasunula som si meč späť do čižmy. Ešte poslúži svojmu účelu.
Jordan sa pohol zo svojho stanovišťa pri okraji zrázu. Stretli sa nám pohľady. Stále ľutuje, že mi neveril, no nemôžem ho donekonečna ignorovať.
Vybrali sme sa za Búrkou, ktorá sa tu celkom dobre vyznala a šli sme  k miestu, kde som unikla tajnou chodbou. Bol to náš najlepší nápad na nenápadný príchod, pretože všetko nasvedčovalo tomu, že Iris o týchto chodbách nevie. A o takú výhodu sme nemohli príjsť.

Schádzala som po nebezpečnom chodníku. Z každej strany bola hlboká roklina zahalená nepreniknuteľnou vrstvou hmly.

Prechádzali sme po čistine a také ticho som v živote nepočula. Gaylandov vrch sa nad nami hrozivo vypínal. Niekde tam je uväznená moja mama a Aline.
Mali by sme vyhrať, je nás viac a máme kopec iných výhod.

,,Je to ono ?" opýtala sa Búrka. Stála vedľa vchodu do temnej chodby.

,,Tak poďme, nech to máme za sebou....." povedala Triana. Prikývla som a vošli sme do chodby.

Šli sme stále rovno, ja na čele. Všetci asi predpokladajú, že sa tu vyznám alebo čo.
No pravda bola iná. Čím ďalej sme šli, tým viac som mala pocit, že sme tu zavretí. Prisahala by som, že chodba sa za nami zavrela hneď za prvou zákrutou. No nemôžem sa tak ľahko vzdať.
Ked už som len mechanicky kládla nohy vpred, konečne sa pred nami rozšírila väzenská cela. Vošli sme dnu. Víly tvrdili, že cely by mali byť odomknuté. No táto nebola. Nad nami bola hrdzavá mreža.

,,Pasca," zamrmlala Lynn. Ozval sa náraz kameňa o kameň a otočila som sa spolu s ostatnými. Pribehla som ku kamennej stene.

,,Nie, nie, nie !!!" Dvere boli zatvorené. Lynn má tentoraz výnimočne pravdu, i keď by som to najradšej poprela. Sme tu v pasci. A Iris to vie.

Zhora sa ozval smiech. Ani ma to neprekvapilo, keď sa Iris naklonila ponad mrežu a rehotala sa.
Potom na chvíľu zvážnela a vytiahla niečo, čo mohlo byť vrece zemiakov, nejaká veľká bábika, alebo telo...

Nachvíľu poodchýlila mrežu a zhodila na nás tú vec . Každou sekundou, kým telo padalo dole som si čoraz viac uvedomovala pravdu. Uhľovočierne vlasy, tmavšia pleť. Aline.
Spadla som na kolená vedľa nej. Oči mala prázdne, bez života. Je koniec. Je mŕtva.