Drahá Rose [HP FANFICTION]

15. Vianoce na Rokforte

Nastal prvý deň vianočných prázdnin, a tým pádom aj čas, kedy sa treba rozlúčiť s Rokfortom a najmä s priateľmi, ktorý na hrade počas sviatkov ostávajú.

Rose sa rozhodla ostať. Jej rodičia sa rozhodli spolu s Hugom odísť do Austrálie za rodičmi Hermiony, ktorí sa po udalostiach pri druhej čarodejníckej vojne, napokon na najmenšom kontinente sveta usadili. Už pred pár dňami im prostredníctvom sovej pošty doručila list o tom, že sa im veľmi ospravedlňuje, ale kvôli povinnostiam a celkovo kvôli rôznym veciam ostáva na Rokforte. Stačí si len domyslieť, aká frustrovaná zo svojej dcéry asi bola.

Myslela si, že si cez Vianoce utriedi myšlienky, najmä tie o Scorpiusovi, ale človek mieni, osud mení.

Na seba si obliekla teplý bordový sveter s iniciálou svojho mena na ňom. Uplietla ho jej milovaná babička, ktorá si zo šitia týchto svetrov urobila každoročnú tradíciu. Úprimne povedané, nik z rodiny Weasleyovcov a Potterovcov, do ktorej sa zaraďoval aj Teddy Lupin, nevedel predstaviť vianoce bez svetra od babičky Molly. K nemu si dala čierne legíny a obula si hnedé huňaté papuče. Vlasy si vyčesala do provizórneho drdola. Lily bola odcestovaná, šla domov, a tak akonáhle Rose vyšla z ich izby, zamkla za sebou dvere a s prútikom vo vačku zišla dole do spoločenskej miestnosti.

Tam pokojne v krbe plápolal ohníček, čo rusovlásku nadmerne upokojovalo. Spomedzi okien bolo vidieť krásnu krajinu, ktorá sa pod vplyvom snehu stávala ešte krajšou, ako inokedy v roku. Rose milovala zimu už od svojho narodenia. S láskou vždy spomínala na chvíle, kedy ona s Hugom a rodičmi chodievali von pred ich dom a spoločne zažili riadnu guľovačku. Hugo bol vždy rýchlejší a obratnejší, a tak Rose zakaždým skončila mokrá od hlavy až po päty. Nik však nemal na jej mamu, ktorú Ron Weasley - Hermionin manžel zvalil do snehu a následne sa na zemi vrúcne bozkávali, čo sa obom deťom zdalo úplne nechutné. Očividne však tento pár mal v daných chvíľach svoj svet a nezaujímali sa o nikoho, len so seba a ich spoločnú, veľkú lásku.

Svojou postavou obsadila pohodlné kreslo, na ktorého opierku si vyložila nohy. Na stolíku pri kresle ešte stále odpočívala kniha, ktorú si tam pred pár dňami položila. Rozhodla sa, že sa opäť ponorí do čítania. Knihu zakúpila mama Rose v niektorom z muklovských obchodov v centre Londýna. Bola romantická, plná lásky, presne taká, aké mala Rose najradšej. Sama svoj príbeh plný lásky prežila, ale tak, ako prišiel, zasa odišiel.

Ktovie, či však nadobro...

V miestnosti sa ozvali kroky. Rose to prekvapilo, pretože neočakávala, žeby sa ktorýkoľvek z prefektov rozhodol ostať na Rokforte. James jej ešte počas plesu vravel, že Avani odchádza na prázdniny domov aj spolu s jej sestrou Georginou, takže Rose bola ako-tak pokojná, že nebude musieť cez prázdniny vídať ten falošný černošský ksicht.

Rusovláska sedela v kresle takmer nehybne. Nechcela sa obhliadať za človekom pohybujúcom sa v miestnosti. Čakala, kedy príde dostatočne blízko k nej na to, aby si ho prehliadla. A nečakala dlho. Na pohovku umiestnenú len pár metrov od kresla sa posadil Scorpius Malfoy. Rose si ho sprvu nevšimla, keďže bola začítaná v knihe, ale zato on si všimol ju.

„Veselé Vianoce, Rose," zaprial jej a ona takmer vyletela z kresla. Srdce v hrudi začalo biť ako o závod a div na Scorpa oči nevyočila. Prekvapila ju jeho prítomnosť na hrade. Myslela si, že pôjde na prázdniny domov. Myslela, že sa jej bude po tom bozku na plese vyhýbať, ale Scorpius Malfoy sa silou mocou snažil tváriť, že sa nič nestalo.

„Aj tebe, Scorpius," odvetila a rukami si prešla po spánkoch, pretože ju zabolela hlava. Dlho ho nenazvala celým menom a až teraz si to uvedomila. Vždy ho nazývala Scorp alebo nejakou prezývkou typu láska, miláčik a podobne, ale celým menom veru nie. „Netušila som, že ostávaš na Vianoce na Rokforte," poznamenala a do rúk opäť vzala knihu a tvárila sa, že si číta, pritom ani zďaleka tak nerobila. Snažila sa čo najnenápadnejšie pozerať na Scorpiusa, ktorý už ležal na pohovke a pohrával sa v mäkkým bordovým vankúšom.

„Mňa tiež prekvapila tvoja prítomnosť na hrade," odvetil a akoby schválne sa vyhýbal vysvetleniu, prečo ostal. „Aj keď Hugo mi čosi spomínal, že sa vaša rodina chystá tuším do Austrálie či kde. Avšak nevedel som, že bez teba."

„Ty sa bavíš s mojím bratom?" Rose táto informácia prekvapila až nad mieru.

„Mám to snáď zakázané?"

„Nie," odpovedala rýchlo. „Len ma táto informácia zaskočila. Avšak nebránim ti sa s ním rozprávať, to by som predsa ani nemohla."

„Som rád."

Na dlhší čas ostalo v miestnosti ťaživé ticho a jediný zvuk, ktorý bolo možné počuť, bolo horenie ohníčka v krbe. Rose už teraz naozaj čítala knihu, avšak nevenovala jej toľkú pozornosť, ako obyčajne. Prítomnosť Scorpiusa Malfoya ju prosto vyrušovala. Nechcela sa ho zbaviť. Len jej liezlo na nervy, že na neho nemôže prestať myslieť. Napokon sa rozhodla zaklapnúť knihu a ujasniť si s pánom dokonalým zopár záležitostí, ktoré ju ťažili na duši.

„Prečo si ma pobozkal?" spýtala sa ho na rovinu, pretože sa nemienila zahrávať. Šla na vec priamo, bez akýchkoľvek prekážok.

„Pretože som chcel," posadil sa na pohovke a pokrčil plecami. Na tvári sa mu jasne vyobrazoval úškrn, ktorý značil, ako veľmi si túto situáciu užíva. Prežíval ju každou bunkou svojho tela a nechával sa ňou pohlcovať.

„Pretože si chcel?" vybuchla do hnevu a postavila sa z kresla. Prešla priamo k nemu, schytila ho za tričko a donútila ho postaviť sa priamo pred ňu. Delilo ich zanedbateľných pár centimetrov, avšak Rose bola natoľko vykoľajená, že si túto mini vzdialenosť neuvedomovala. Zato Scorpius až príliš. Mal veľké šťastie, že si na seba dnes obliekol len sivé tričko s krátkym rukávom, pretože inak by mu momentálne bolo neznesiteľne horúco. „Takže ty si chcel?" kričala na neho a stále ho ťahala za tričko, akoby ho chcela strhnúť zo Scorpiusovho tela. „Čo som ja pre teba, nejaká hračka? Nejaký nástroj, ktorý môžeš len tak použiť kedy sa ti zachce a následne ho odhodiť? Takto to nefunguje, môj drahý. Veru nie. Už v živote ma nepobozkaj, rozumieš?!" do očí sa jej tlačili slzy, ale úmorne sa ich snažila potlačiť a nevydať na povrch. Potom by pôsobila ako slaboch, a práve to chcela teraz najmenej.

Scorpius medzeru medzi nimi ešte viac zmenšil, avšak len na mikro sekundu, pretože Rose začala cúvať a Scorpius ju nasledoval. Zastala až pri stene hneď vedľa krbu, ktorá bola rovnako horúca, ako hlavy dvoch mladíkov, ktorí sa navzájom ba až neznesiteľne milovali, ale pred sebou si to medzi štyrmi očami nechceli priznať. Zatiaľ nie. „Čo si povedala?" spýtal sa. „Takže ty nechceš, aby som ťa niekedy viac pobozkal?" kládol jej otázky jednu za druhou ako rýchlovlak a ona ich nestíhala spracovávať. Hlavu mala ako v ohni a kolená sa jej pomaličky podlamovali. Hlavu dal blízko ku nej, a vzdialenosť medzi ich tvárami by sa dala rátať len na milimetre. „Vážne to chceš?"

Áno, áno. Vlastne nie. Nie, Scorpius, v hlave hlavnej prefektky sa ozývali tisíce hlasov, ktoré nebolo možné zastaviť nijak inak, len prostým bozkom. Jej pery sa takmer dotýkali tých jeho a ona riekla: „Sám si odpovedz na túto otázku." Dlho chlapec nezaháľal a už sa zmocnil pier, ktoré mu kedysi patrili a nikdy ani patriť neprestali. Rukou objal svoju milovanú okolo pása a nadvihol ju tak, aby sa mu ich omotala okolo pása. Objala Scorpa rukami okolo krku a podliehala jeho bozkom. Chcela mu patriť, chcela byť jeho, minimálne tu a teraz, alebo pokojne aj navždy, ak bude môcť.

„Si strašná klamárka," povedal jej cez bozkávaciu pauzu, pričom narážal na slová o tom, ako miluje Mikea Finnigana.

„Ja viem," mykla plecami a na jeho tvári sa objavil zase ten známy úškrn, ktorý toľko milovala. V tejto chvíli sa nemienila zaoberať minulosťou a ani tým, čo bude s nimi v budúcnosti. Chcela si užiť prítomnosť, kedy vôbec nepremýšľala a jej bozky a srdce patrili len a len jemu.

Ospravedlňujem sa za meškanie, ale akosi som nestíhala písať a navyše som trpela aj menším blokom, takže mi to jednodňové omeškanie snáď odpustíte. Čo sa týka tejto časti, nemyslite si, že sa stalo niečo viac  a ani to, že sa dali dokopy, pretože do konca roka sa môže stať ešte hocičo. Dúfam, že sa vám časť páčila, je taká trošku light, ale zato romantická a snáď som Scorose shipperov potešila ^^