Zakázaná láska ✔

3.

Počas cesty domov nikto nič nehovoril, lebo sme nevedeli čo máme teraz očakávať. Nevieme prečo sa to stalo.

Po príchode domov hneď začala na mňa mama kričať: „Amara, čo si spravila, že ťa to priradilo k pánovi Summersovi?" Kričala na mňa, ale zároveň som cítila v jej hlase starosť. Vedela som, že sa o mňa obávala. Nechcela aby sa mi niečo stalo.

„J-ja nič mama. Len som bola v Centre dať krv a to bolo všetko nič iné. Sľubujem, nič som nespravila." Povedala som jej.

„Musela si niečo spraviť, inak..." Začala na mňa ešte viacej kričať, ale otec ju prerušil.

„Elizabeth, nechaj ju tak. Myslím si, že všetci sme ostali prekvapený, ale nezabudni, náš systém sa nikdy nemýli. A obaja vieme, že Amara nemohla nejako ovplyvniť výsledky. To obaja vieme a nie len my to vieme, ale vedia to všetci." Objal ma a pokračoval: „ Bol to pre ňu aj pre nás náročný deň a potrebujeme si všetci oddýchnuť a pripraviť sa na jeho zajtrajšiu návštevu. A aj tak ešte nevieme ako sa rozhodol pán Summers a podľa toho čo hovoril sa mi nezdá, že by ju chcel prepustiť, ale u človeka ako je on si nikdy nemôžeme byť ničím istý." Povedal a usmial sa na mňa. Videla som, že aj mamu prekvapilo to čo otec povedal. Ešte nikdy jej takto neodporoval.

„Tak ja ss... ja si pôjdem ľahnúť." Povedala som a odišla som do svojej izby.

Prezliekala som sa do pyžama a keď som si zavesila šaty na vešiak tak som sa na ne zapozerala. Vždy som vedela, že mi zmenia život, ale nečakala som, že to bude takto. Že mi zaistia vstupenku do jeho sveta. Nikdy som nechcela meniť môj svet. Teda vždy som chcela niečo viacej, ale nemala to byť až taká zmena. Vždy som bola rada tam kde som. Aj keď sa možno tomu čudujete, ale mne sa tu u nás páči, mne tu bolo dobre a .. pri nás nemusíte dodržiavať nijaké pravidlá bohatých ľudí.

Z myšlienok ma vzrušilo klopanie na dvere. Dnu vstúpil otec.

„Srdiečko, ako sa cítiš po dnešku?" Spýtal sa ma.

„ Ja neviem ocko, j-ja sa ho b-bojím." Povedala som mu.

„Neboj sa, určite ti neublíži. A pri najhoršom v mojom dome budeš vždy vítaná." Povedal ocko s úsmevom.

„ Ale nie a-ak sa ma rozhodne pre-prepustiť." Povedala som mu so slzami v očiach. Toho sa najviac obávam.

„Neplač srdiečko, si moja dcéra a vždy sa budeš môcť vrátiť domov. A to sa nezmení ani rozhodnutím pána Summersa. Vieš, že si moja najmilšia dcéra." Povedal mi.

„Áno som, lebo žiadnu inú nemáš." Odpovedala som mu zo smiechom v hlase. Počula som ako sa aj on na tom zasmial.

„To je pravda, ale aj tak by som ťa mal tak veľmi rád ako teraz." Povedal a dal mi bozk na čelo.

„ ale teraz vážne. Ale prinajhoršom môžeš opustiť tento systém, našu spoločnosť. Neviem kde presne to je a ani ako sa tam dostaneš, ale viem, že existuje také miesto. Volá sa svet Snílkov. Aspoň tak ho pomenovali naši agenti, ktorí sa ho snažia zničiť. Je to miesto, kde je dovolené to po čom najviac túžiš. A ešte niečo Amara, viem, že potajme čítaš zakázanú literatúru. Viem, že snívaš o tom, že raz spoznáš svoju lásku. Ale to nie je možné a v tomto svete sa to nikdy nestane." Povedal mi otec. A keď som sa ne neho pozrela zistila som, že sa tvári veľmi vážne. Takto sa ešte nikdy netváril.

„J-ja som.. n-nechcela.."

„ Ja viem, ale dávaj si pozor, aby na to nik neprišiel. Vieš prečo sme prešli na takýto systém manželstva aký máme teraz a láska sa stala našim najväčším nepriateľom?" opýtal sa ma. Ja som mu pokývala hlavou, že nie. Naozaj som to nevedela. Zo všetkých strán je vždy počuť aká je láska hrozná ale... nikto vám to nevysvetlí.

„Vieš v minulosti bola láska dovolená a ľudia si robili čo chceli, mohli byť s kým chceli. Ale ľudia si neuvedomovali, čo pre nich láska znamená. Nevážili si ju. Začali byť neverný svojim partnerom, rozvádzali sa a dokonca sa kvôli láske aj zabíjali a preto sa najmocnejší ľudia rozhodli, že to treba zmeniť. A všetko sa potom zmenilo. Len ja sám neviem či k lepšiemu. .. ale radšej na to nemysli a chod spať. Len som chcel aby si to vedela. Ak budeš chcieť zajtra sa o tom ešte môžeme porozprávať. Oddýchni si teraz lebo ešte nevieme ako zajtrajšok dopadne, o nás čaká. Dobrú noc, princezná." Pobozkal ma na čelo a odišiel. A ja som ostala sama v izbe.

Rozhodla som sa, že najlepšie bude ak pôjdem spať a nebudem na nič z toho čo sa deje myslieť. Aj tak to teraz nezmením a otec má pravdu neviem ešte ako dopadne zajtrajšok.

Ráno

Keď som sa ráno zobudila, bolo doma až príliš ticho, čo je u nás dosť nezvyčajné pretože mama ma vždy ráno budí s krikom. Aby som skoro vstala a pomáhala doma.

Keď som sa obliekla zišla som dole a na chladničke som našla odkaz, že išli na nákup a za chvíľu sa vrátia domov, pretože pán Summers príde asi až poobede. Takže som si spravila rýchle raňajky, čo u mňa znamená, že som si len zaliala vločky a sadla som si ku klavíru a začala som hrať. Milujem klavír a toto je môj jediný oddych, ktorý mám.

„Ešte dlho budeš hrať a neprivítaš hosťa, maličká?" Počula som chrapľavý hlas za sebou. Pozrela som sa za seba a uvidela som ho tam. Môjho budúceho manžela. Zasa som sa tak vžila do hrania, že som ani nepočula, že niekto prišiel.

J-ja som Vás ne-nepočula." Povedala som. Vykala som mu lebo mi nedovolil mu tykať a keďže je v rebríčku vyššie ako ja tak mu musím podľa slušnosti vykať.

„Zasa budeš koktať?" Spýtal sa ma posmešne.

„Dáte si n-niečo?" Spýtala som sa ho.

„A tak niečo by som si dal." Povedal a videla som na ňom, že sa stále na mne zabáva.

„Dáte si č-čaj alebo k-kávu?" Spýtala som sa.

„Kávu s dvomi kockami cukru a trochu mlieka." Povedal a sadol si na gauč akoby mu to tu patrilo.

Išla som do kuchyne a postavila som vodu na kávu a musím sa ukľudniť. Pri ňom sa cítim nesvoja a veľmi nervózne. Zrazu som zacítila ako sa okolo mňa omotali niečie ruky a cítila som jeho dych na krku.

„Ešte dlho budem čakať, maličká?" Keď na mňa prehovoril tak mi nabehli po celom tele zimomriavky. Točil si ma k sebe a ja som sa mu ocitla tvárou v tvár.

„J-ja.."

„Nič nehovor. Nedá sa to počúvať keď hovoríš." Povedal a cítila som ako jeho ruky putujú po mojich bokoch.

„Vieš maličká, vždy predtým ako si niečo kúpim to najprv vyskúšam." Povedal a začal sa smiať.

„M-mali b-by sme m-ma pustiť." Povedala som s trasúcim hlasom. Dostala som z neho strach.

„A čo ak nie, čo spravíš ak ťa nepustím?" Spýtal sa ma a približoval sa k mojim perám.