Zakázaná láska ✔

22.

Už pomaly ubiehali týždne od našej spoločnej svadby s Harrym a aj od incidentu s jeho otcom. Pamätám si aký bol v ten deň ku mne milý, ale do ďalšieho dňa bol ako vymenený. Mám pocit, že sa mi vyhýba a nechce tráviť žiadne čas v mojej spoločnosti. Niekedy príde domov aby sem sa spoločne navečerali ale to je asi všetko. Išla som sa z toho všetkého zblázniť, keď sme spolu boli vonku na nejakej akcií tak sa tváril akoby sme neviem ako boli super na to ale mimo toho mi nepovedal nič. Jedine za čo som bola vďačná bola Cara, ona jediná so mnou trávila čas a rozprávala sa so mnou.

„Amara, musím sa s tebou porozprávať." Prerušil ma v myšlienkach Harry, ktorý prišiel za mnou na záhradu.

„De-deje sa niečo?" spýtala som sa ho. Nebola som zvyknutá na to, že by sme sa spolu rozprávali.

„Odchádzam na pár dní preč, pôjdem pozrieť Sáru a možno sa ešte niekde zastavím, takže ešte neviem kedy sa vrátim. Len som chcel aby si to vedela." Ach áno zabudla som Vám povedať, že aj keď som sa ho snažila presvedčiť aby ostala Sára s nami tak sa mi to nepodarilo. Odišla preč a ja som ju už viacej nevidela. A keď som sa na ňu pýtala tak mi vždy niečo škaredé odvetil.

„A nemôžem ísť aj ja pozrieť Sáru, chýba mi a...."

„už som ti raz povedal aby si sa k nej nepribližovala, nechcem aby jej niekto ublížil a ty si neuvedomuješ, že odchádzam hlavne kvôli tebe? Aby som si mohol aspoň trochu oddýchnuť? Všade kam sa pozriem tak si ty, už ani nemôžem slobodne dýchať vo vlastnom dome." Kričal na mňa. Nevedela som, že sa tak so mnou cítil. Ani som si nikdy neuvedomila, že by som mu takto nejako zavadzala, alebo že by som mu až tak vadila, že potreboval odísť.

„J-ja to som nevedela, j-ja....." Snažila som sa nejako udržať v sebe slzy. Nechcela som pred ním plakať. Viem ako to nemal rád.

„To mi je jasné, že si si to neuvedomovala lebo si sebecká a naozaj nemám čas na to aby som sa tu s tebou o tom rozprával. Len som chcel aby si vedela, že idem preč a neprídem dlhšiu dobu domov. Lebo potom by si zase vyplakávala pri Care a ja by som si potom musel vypočuť od nej aký som k tebe zlý a ako sa správam a na to už naozaj nemám náladu. Mala by si sa vedieť sama o seba postarať a nemala by si každému vešať na nos svoje problémy." Povedal a bez ďalšieho slova odišiel. Nikdy som si nemyslela, že to tak vnímal. Nikdy som nevedela, že ....

A vtedy som si uvedomila, že má možno pravdu. Naozaj som možno bola sebecká a zaujímala som sa len o seba a o to ako sa ku mne správa, ale nikdy som nepomyslela na to, že mu určite jeho dcéra chýba a čo musí prežívať keď s ňou nie je. Nebola som tak dobrá manželka ako som si myslela že som bola.

.......

„Ahoj zlatko, som rada, že ťa vidím. Prišla si aj s Harrym?" privítala ma mama keď som po dlhom čase prišla domov. Musela som pretočiť očami z toho ako sa stále vypytuje iba na neho. Niekedy mám pocit akoby ona chcela byť jeho žena a nie ja.

„Prišla som sama, lebo Harry na nejaký čas odcestoval a nechcela som byť len doma tak som Vás prišla pozrieť. Dúfam, že to nevadí." Dúfala som, že ma pustí dnu a nebudeme stáť pred dverami.

„Tak to je smutné, že neprišiel aj on. Ale tak verím, že má veľmi veľa práce." Videla som sa na nej, že je z toho dosť skleslá, že neprišiel aj on. Ale potom akoby sa spamätala a konečne ma pustila dnu do domu.

„Ďakujem, je otec doma?" chcela som sa vidieť hlavne s ním.

„Nie, je v práci a neviem kedy príde a ako viem tak ty sa tu veľmi dlho nezdržíš." Vedela som, že jej bude moja návšteva prekážať ale nemyslela som si, že to bude až takto okato prezentovať.