Zakázaná láska ✔

36.

Keď som sa ocitla za dverami svojej izby tak som si uvedomila čo to vlastne mám v ruke. Nedokázala som sa ani pohnúť, musela som hypnotizovať ten zväzok, akoby som sa bála, že niekam môže zmiznúť.

A uvedomila som si, že to budem musieť spraviť rýchlo. Obávala som sa toho, že by si niekto mohol všimnúť, že chýba. A ani som si nechcela predstaviť čo by sa vtedy mohlo stať. Vedela som, že by sa ma nikto nezastal, ani moja rodina a ani nikto z ľudí v tomto dome, vtedy by sa to mohlo skončiť tak ako by to bolo keby som sa nebola vydala.

Preto som rýchlo išla po kľúč od Harryho mamy a išla som hľadať znovu tie dvere i keď teraz to už bolo ľahšie lebo som vedela kde sú a nebudem strácať čas hľadaním. Hlavne teraz keď to musím spraviť čo najrýchlejšie a najtichšie. Keď som sa ocitla pred dverami, ktoré mi mali priniesť odpovede tak som zaváhala. Nevedela som či to naozaj chcem vedieť. Čo ak je to niečo hrozné a ani v najhoršom sne by som si to nevedela predstaviť. Alebo čo ak sa len Harryho mama so mnou zahrávala a ja teraz ničím svojim spôsobom čo máme s Harrym vytvorené i keď on to už tak trošku zničil.

Chvíľu som to predychávala a potom som sa rozhodla, že to musím spraviť lebo inokedy už na to nebudem mať odvahu. Začala som skúšať, ktorý z kľúčov by tam pasoval ale bolo to akoby vopred prehratý boj. Príliš veľa kľúčov a ani jeden nebol ten správny. Chcela som to pomaly vzdať ale bola som rozhodnutá, že vyskúšam všetky a ak ani jeden nebude správny tak sa na to jednoducho vykašlem a budem sa tváriť, že sa nič nestalo a ani som nechcela zisťovať veci, ktoré mi nikto nechce povedať.

Až mi srdce podskočilo, keď konečne kľúč, ktorý som držala v ruke pasoval. Aj keď som dvere odomkla tak som nedokázala vstúpiť, cítila som sa ako zradkyňa, mala som pocit, že robím niečo nesprávane. Niečo čo je proti tomu čo ma doma učili.

Ale aj napriek obavám som vstúpila dnu a aj keď som sa chcela obzeral po izbe vedela som, že na to nemám vôbec čas lebo by ma mohla Nancy hľadať a nechcem aby niekto o tomto vedel. Teda aspoň na nejaký čas by to malo byť mojím tajomstvom . narýchlo som sa obzerala okolo seba a hľadala som väčšiu truhlicu ako mi spomínala jeho mama. Po chvíli som ju konečne zbadala a ponáhľala som sa k nej. Narýchlo som ju otvorila a uvidela som v nej niekoľko zošitov ale aj niekoľko menších krabíc. Na jednej z nich bol odkaz : najprv si prečítaj toto.

Rýchlo som ju zobrala a veľkú zavrela i keď som bola veľmi zvedavá čo je v nej ale nemala som čas to viacej skúmať. Keď som ešte odchádzala z jej izby tak som si všimla, že je tu veľa kníh a takých o akých som nepočula a ani som ich ešte ani pred tým nevidela ani nepočula.

Zavrela som za sebou dvere a pomaly som išla do svojej izby. mala som veľké šťastie, že som nikoho nestrela a nemusela som si hľadať výhovorky, že čo to mám v rukách. Ale vedela som ,že ma čaká ešte vrátenie zväzku kľúčov do Harryho pracovne. Lebo som vedela, že by si to určite niekto všimol alebo by som na to zabudla, že ich mám. Preto som sa veľmi pomaly a potichu vybrala k jeho pracovni, teda pre istotu som si zobrala aj tú knihu čo som si ju zobrala. Aj tak som nemala v pláne ju otvoriť. A aspoň to nebude čudné, že tam idem iba tak.

Pomaly som kľúč položila na pôvodné miesto a potom aj knihu. A vybrala som sa hore do izby aby som sa konečne mohla pustiť do toho prečo som bola schopná klamať a zakrádať sa po dome.

„Amara, nechcete obedovať, lebo všetko je už pripravené už to čaká len na vás. A ešte vám chcem povedať, že sa dnes pán Summers vracia domov, lebo sa niečo pokazilo a musel celú dovolenku zrušiť." Zastavila ma na schodoch Nancy. Naozaj som nečakala, že sa vráti tak skoro. Dúfala som, že so svojou dcérou bude tráviť viacej času. Ale asi som sa mýlila a on mal pravdu, že práca je to najdôležitejšie v jeho živote.

„do-dobre, ďakujem. Ešte nie som hladná, potom neskôr sa naobedujem." Nechcela som strácať čas, hlavne keď som vedela, že Harry príde domov a ... nevedela som ako sa mám správať.

Prišla som do izby, sadla som si na posteľ a pred seba som položila tú krabicu. Triasli sa mi ruky, keď som ju otvárala ale podarilo sa mi to bez toho aby som ju pokazila alebo aby som ju rozsypala po posteli a izbe. Keď som ju otvorila tak som na vrchu uvidela v obálke list. Pomaly som ho otvorila a pustila sa do čítania.

Milá Harryho manželka,

Aj keď ma nepoznáš a asi ma ani nikdy bližšie nespoznáš, ale ja chcem aby si spoznala mňa a môjho syna. A aby si zistila aj dôvod toho prečo sa správa k ľudom tak ako sa správa. Možno sa pýtaš, s kadiaľ viem aký je, ale Harry je kombinácia mňa a môjho manžela a keďže vyrastal so svojim otcom tak ani iný nebude. Pokiaľ sa ho nepokúsiš zmeniť. A ak ho miluješ, tak to aj dokážeš. A môj malý chlapček znovu zistí čo je to láska.

Viem, že ma musíš odcudzovať za to, že som opustila syna v čase kedy ma najviac potreboval ale skús predtým ako ma budeš súdiť pochopiť môj príbeh.

A hlavne pochop Harryho. Musíš vedieť, že je to stále ten dobrý chlapec akým bol keď som do neho odišla. Len mu musíš ukázať správny smer a bude z neho niekto kto verí na lásku. Má to v sebe. Snažila som sa kým som s ním bola aby vedel, že city a láska sú dobré a správne.

Ale viem, že teraz to tak neberie. A viem, že sa nestal najlepším človekom ale chcem aby si vedela, že to stále má niekde v sebe a ty to musíš v ňom nájsť.

Prosím snaž sa v ňom prebudiť lásku. Lebo to je to jediné čo nás drží pri živote a hlavne ťa prosím ľúb ho. Nič viac od teba nežiadam. Veď už aj toto je veľa od ženy, ktorá opustila to čo najviac milovala.

Pripravila som si pre teba svoje denníky, pôvodne som ich neplánovala takto využiť len som mala potrebu si všetko písať a v čase keď som sa rozhodovala nad odchodom som vedela, že je to takto správne, nechať to doma pre niekoho koho lásku môj chlapec dokáže zniesť. Denníky sú očíslované, bola by som rada, ak by si ich čítala podľa poradia, len tak ma dokážeš pochopiť prečo som to spravila.

Myslím si, že tu by som sa mala s tebou rozlúčiť.

S láskou

Harryho mama.

P,S: prosím neukazuj to Harrymu. Nie je pripravený na to aby niečo takéto čítal. Jeho myseľ ani srdce nie sú schopné to pochopiť.

Keď som to dočítala tak sa mi tlačili slzy do očí. Nečakala som niečo takéto. Hlavne nie od niekoho kto vychoval a opustil malého chlapca.

Z myšlienok na prebudili kroky na schodoch. Preto som rýchlo znovu položila list do krabice a strčila ju po posteľ. Presne včas som to stihla, lebo keď som sa vyrovnala tak sa otvorili dvere a v nich sa objavil on.

„Musíme sa porozprávať." Povedal Harry.