Ľadový Bozk

17.Kapitola

Na wc-ku bola trošku dlhšia rada, takže Jake musel na mňa čakať. Dohodli sme sa, že sa tu zdržíme len 10 minút, no ja som tu bola dobrých 20 minút. Keď som došla k autu, tak tam už sedel Jake. Vyberal niečo z igelitky.

,,Prepáč, veľa ľudí tam bolo." Ospravedlňovala som sa mu hneď po nastúpení do auta.

,,V pohodičke, aj ja som iba teraz došiel." Usmial sa. Och Bože! On je tak krásny keď sa usmieva. ,,Niečo som pokúpil tak sa pohrab v taške a niečo si vylov." Povedal pri čom naštartoval auto a my sme mohli vyraziť. Štyri croasanty, dve jablká, pár keksov, nejaké chipsy, bagety, žuvačky, pár fliaš s vodou a inými nápojmi.... všetko možné. Je vidno, že ma dobre pozná a vie čo mám rada.
Vytiahla som si syrovú bagetu a otvorila som ju. Ani som si neuvedomila, že od rána som nič nejedla a to už je 12 hodín. Dve hodiny cesty ubehli rýchli, keďže asi hodinu som spala a druhú hodinu som hľadala značku s nápisom WC.
Počúvala som šuchot obalu pri otváraní bagety, cítila som jej vôňu.

,,Ách mňam!" Zvískla som, keď som si zahryzla.

,,Vidím, že som sa trafil." Usmial sa nešpúsťajúc pohľad z cesty.

,,Ty vždycky." Usmiala som sa na neho.

,,Ty nebudeš?" Spýtala som sa ho.

,,Nie, teraz nebudem. Keď budeme na nejakej pumpe, tak zastavím a v pohode sa najeme." Ruka mu skĺzla na prevodovku a zaradil páčku na číslo štyri. Nikdy som nechápala tomu, ako mám čo posúvať a kedy. Chcela som sa ho to opýtať, ale pripadalo mi to trápne.

,,Takže, ako ti napadlo ísť do LA?" Spýtala som sa ho.

,,Keď som si upratoval izbu, tak som načapil na list od strýka. Písal v ňom, že sa mu narodil syn a chcel by, aby som sa došiel k ním pozrieť." Hovoril.

,,A ako ti napadlo vziať mňa?"

,,Ani neviem. Bol to len taký návrh. Celý večer som myslel na ten náš večer pri pizzi. A tak som si pomyslel, že prečo ťa nezobrať. Celá moja rodina ťa pozná, až na strýka." Je to pravda. S jeho celou rodinou som sa videla minimálne 100-krát za ten čas čo sa poznáme. Jedny Vianoce sme boli u nás, druhé zase u jeho rodičov, alebo u jeho starkej. Sú to milí ľudia s dobrým srdcom, presne ako Jake.

,,Ale vie o tom, že tam ideme, nie?" Spýtala som sa. Jake bol ticho. ,,Vie o tom?"

,,Ehm... nie. Bude to prekvapenie."

,,Jake!" Udrela som o po stehne. ,,To nemyslíš vážne. Prečo si mu to nepovedal. Veď tam ideme ako takí votrelci." Povedala som mierme vážne.

,,Votrelci?" Zasmial sa a ja s ním. ,,Máš krásny smiech." Povedal. No nehovorte mi, že ma berie len ako "sestru". Ja tomu neverím.

,,Ehm.... ďakujem?"

,,Za pravdu sa neďakuje Carrie." Usmial sa na cestu a ja som sa otočila na neho. Túžila som ho pobozkať, túžila som ho objať tak pevne, že by som ho v živote nepustila, túžila som mu vyrozrávať všetko čo ma ťaží na srdci a hlavne som sa mu túžila ospravedlniť.

,,Čo je?" Zmätene sa pozrel raz na mňa a vzápätí rýchlo na cestu.

,,Nič, len som ťa sledovala aký si zaujatý." Zaklamala som mu.

,,Hej?"

,,Hej."

,,Tak sleduj, keď teda chceš." Povedal, poslednýkrát sa na mňa pozrel a potom krásny čokoládový pohľad venoval ceste.
Nohy som si vyložila na sedadlo a hľadiac na neho som po chvíli zaspala.

Ahojte! Takže ešte dnes tu mám jednu kapitolku♡♡ dúfam, že sa páčila. Čo na to celé hovoríte? Už 3 hodiny cesty sú za nami, zostáva ešte 38. Takže držte palce, aby som sa s tým nejako popasovala. Každopádne dajte vote, alebo koment (platí to čo v predchádzajúcej kapitole. Za každý vote, ktorý dostanem, sa vám odvďačím votom k vašim príbehom, ktorého názov mi môžete zanechať v komentári♡♡).
Za všetko ďakujem. Dobrú noc.
diuska01