Bad boy? She knows.

Šestnásta

Zara

Uhladená, biela blúzka s čiernou priliehavou sukňou. Make-up zakrývajúci všetko možné, od prípadnej červeni v mojich lícach po zahanbenie. Mám pocit, že jediné, čo z tej masky srší, je odhodlanosť. 

Odhodlanosť prežiť dnešný deň - a každý iný v Glennovej prítomnosti.

A každú jednu narážku.

Vysadím malú v škôlke a dorazím do práce. Všetko robím mechanicky, no na svojom okraji. Časti zo mňa sa obávajú toho, čo príde. Normálny človek by sa nemal báť, napomeniem sa. Lenže ja nie som normálny človek.

„Slečna Field," kývne hlavou na znak pozdravu jedna z recepčných. Pousmejem sa.

Klopkajúc naprieč celou halou prejdem k výťahom a jeden zavolám. Zrazu sa vedľa mňa objaví Mia. Zamračím sa – nevyzerá nejako... Extra zakrytá. „Ahoj," pozdraví sa s radosťou v očiach.

„A..."

„Slečna Field," vyjde z úst Glenna, keď sa postaví vedľa Mii. Pozriem sa na Miu, ktorá sa usmeje a pohľad sklopí na zem. Začervená sa.

Nie. Oni spolu spali?

Vy spolu už nič nemáte, ani nikdy nebudete mať... Ale...

„Pane," prikývnem. Mám vážne nutkanie z nich vyklopiť, čo sa stalo. Ale to ani nemusím, Mia to dáva dostatočne najavo. Rozžiarené oči a úsmev na perách? Oh a vedľa neho. Nie, oni spolu vážne spali.

Zatiaľ čo ja sa snažím definovať ich vzťah a sex – ak nejaký bol -, výťah zacinká a niekto ma zatlačí dovnútra. Ako lúsknutím prstu sa zobudím a zamerám sa na Glenna.

Prezerá si ma opatrne, pobavene a... Nijako. Neviem rozoznať tú tretiu emóciu. No sleduje ma počas celej cesty výťahom a ja jeho tiež. Periférne videnie mi ukazuje, že Mia si nás zamračene prezerá. Sú snáď spolu?

Ticho. Teba to nemá zaujímať. Tak prestaň vytvárať tieto vojny!

Vstúpim do svojej kancelárie. Vo vzduchu cítim novotu. Pri pohľade na stoličku, stôl a príslušenstvo sa mi to len podarí. Glenn dodržal svoje slovo a všetko mám čisto nové. Jeho kancelária je taktiež nová, najnovšie zariadená do čisto bielej a nie hnedej.

Bez otáčania sa vrhnem na svoju stoličku a zapnem si počítač. Vedľa, pri klávesnici, mám papiere a pár poznámok napísaných ručne. Nie je to jeho písmo.

Chytím ich do rúk a prezriem si ich. S menším povzdychom sa zahľadím na presklanenú stenu, ktorá nás delí a uvidím Miu sedieť na stole a Glenna, ktorý ju pozkáva na krku. Vzplanie vo mne kúsok žiarlivosti.

Preto tu je takáto sklenená stena? Upriami svoj pohľad na obrazovku počítača skôr, akoby si ma Glenn všimol. Zhrabnem poznámky, otvorím Word a pustím sa do práce.

●○●

„Môžeš ísť domov," zjaví sa vo dverách Glenn. Hodiny ukazujú niečo po piatej večer, vonku straší tma – no nie je taká hrozná vďaka neónovým nápisom, svetlám a svietiacim bilbordom.

Vrhnem naňho pohľad. Vlasy má mierne rozcuchané a prvý gombík na košeli rozopnutý. Toto robil, keď zmizol na hodinu? Fantastické. No už by ma to nemalo zaujímať. Mám predsa Daphne a pred Glennom som s Alexom. „Dobre," prikývnem.

Postavím sa a začnem ukladať papiere do šanónov podľa poradia.

„Vieš..." začne, no prestane.