Forever in my heart

• 14 •

,,Ste všetci na svojich miestach?" opýtam sa sediac na streche základne Hydry, z ktorej som pred pár hodinami unikla spolu s Buckym. 

,,Na mieste," Počujem ako mi postupne všetci odpovedajú cez slúchadlo. 

,,Čakáme iba na teba." odvetí Natasha. 

,,Teraz uvidíte, čo ste ešte nevideli. Prichystajte si pukance," nedopoviem. Spustím sa rovno z pätnásť  metrovej výšky. Hladko a nehlučne pristanem na oboch nohách. Trochu sa prikrčím a prikradnem sa k najbližšiemu strážcovi. Schytím ho za ústa a do krku mu zapichnem nôž. Ticho ho položím na zem a odtiahnem za niekoľko vysokých krabíc. Prešacujem ho. Na ďalší krok budem potrebovať jeho identifikačnú kartu, ktorá by mala otvárať všetky dvere. 

Pokračujem ďalej miestnosťou a prichystanou zbraňou postupne strelím do každej zo štyroch kamier. 

,,Prvá miestnosť čistá," Dám vedieť ostatným.  Identifikačnou kartou prejdem cez zámok a otvorím prvé dvere. Chodba za nimi  je prázdna. Znefunkčním ďalších  päť kamier. 

Na konci chodby nastúpim do výťahu. Vyveziem sa o poschodie vyššie. Mojou úlohou je nehlučne otvoriť dvere pre Natashu a Steva, ktorí čakajú na streche z východnej strany. 

Už vo výťahu počujem, že ma na poschodí bude čakať prekvapenie v podobe piatich chlapov. Ešte stále sa nespustil žiadny poplach, takže by o mne nemali vedieť. 

Len čo sa výťah otvorí, okamžite zastrelím prvých troch mužov. Dvaja sa zatiaľ stihnú spamätať. Vyrazím z výťahu a urobím kotrmelec na stranu. Opretá o jedno koleno zastrelím štvrtého. Posledný najbližšie, ku mne mi z rúk vykopne zbraň. Skrčím sa pred jeho kolenom, mieriacim na moju hlavu. Prekĺznem popri ňom  a ocitnem sa za jeho chrbtom. Zdrapím ho za nepriestrelnú vestu a prehodím ho cez celú miestnosť.

Pokračujem ku dverám, ktoré by mali viesť na strechu. Otvorím ich. 

,,To ti, ale trvalo." poznamená Steve. 

Zdvihnem obočie. ,,Obyčajné, ďakujem, by stačilo." 

,,Tak teda - obyčajné ďakujem." Zasmeje sa. 

,,Už choďte," pripomeniem im našu úlohu. 

Musia ukradnúť čo najviac dôkazov o existencii Hydry.  Pretože len tak ich ničíme raz a navždy. Už nikdy nikomu neublížia tak ako mne a Buckymu. Už nikomu nezničia život. O to sa osobne postarám.

Ešte ich odprevadím k dverám a ubezpečím sa, že pár vojakov vo vedľajšej miestnosti zvládnu.

,,Bucky, pripravený?" opýtam sa.

,,Už ťa čakám," odpovie ticho. 

Vybehnem dverami, ktoré som otvorila pre Steva a Natashu.  Bucky ma čakal ešte vyššie na streche.  Priblížim sa k okraju strechy a postavím sa na rímsu. Chytím sa okraja strechy a nohy vyhodím dohora. Rukami si dopomôžem a nehlučne pristanem vedľa Buckyho.

,,To bolo pôsobivé," poznamená sucho. 

,,Ja viem, preto som to urobila." 

,,Už ste skončili,  hrdličky? Máme plán," pripomenie nám Stevov hlas v uchu. Prevrátim očami.

,,Steve, je neslušné počúvať cudzie rozhovory," odvetím sa na budovu oproti tej, na ktorej streche sme práve stáli. 

Ja a Bucky máme za úlohu nájsť Alexandra Piercea. Ten by sa mal ešte stále nachádzať vo svojej kancelárií vo vedľajšej výškovej budove. Najrýchlejší spôsob ako sa k nemu dostať, je preskočiť  zo strechy na parkovací dom oproti.