Vyvolení

•54•

Sedela som na parapete a pila kakao. Ešte furt som mala oblečené pyžamo. Na dnes nám dali voľno. Vonku husto snežilo. Najradšej som mala, to pomalé sneženie, keď trojcentimetrové vločky dopadali jemne na zem.
Presne také bolo aj teraz.
Chlapi na záhrade kydali sneh, ale hneď po piatich minútach napadla ďalšia vrstva.
Bolo to zbytočne.

Niekto otvoril dvere. Cítila som to.
„Sam prepáč."
No jasné...konečne sa tu uráčil prísť. Sám pán Connor.
Ani som ku ňmu neotočila hlavu. Zaťato som pozerala von z okna.
„Hneváš sa?"
Blbá otázka.
„Sam... Prepáč že som ti všetko nevysvetlil.... A som pripravený to urobiť."
Pomaly som otočila k nemu hlavu. Na tvári sa mu rozlial ďakovný úsmev.
Podišiel ku mne.
„Takže...kde začať? ... Chodil som na strednú do...no..to je vlastne jedno..." mávol rukou.
Začalo ma to znepokojovať.
„...a tam som sa zoznámil s Ashley...my sme spolu tak troch začali chodiť..."
Zamračila som sa.
„Raz v noci sa mi prisnil sen s Aerom. Vypadol som z detského domova a bez stopy sa vyparil."
„To si sa s ňou nerozlúčil?"
Zľakla som sa... Čo ak to urobí aj mne?
„Ja...nebol na to čas. Ale už to nikdy neurobím."
„Ty..ju ešte ľubiš?"
Zadívala som sa mu do očí.
„Nie Sam! O ježin... Teraz si o mne myslíš, že... Och..."
Chytil sa za hlavu a ja som sa ešte pevnejšie objala okolo kolien
Nevedela som čo si o tom myslieť. To dievča...vyzeralo smutne...hrozne.
„A teraz pravdu Connor..."
Pozrela som sa na neho vážne.
„Využívaš ma lebo ti chýba?"
Connor v momente zmrzol a zamračil sa.
„Sam...varí si to o mne nemyslíš... Isteže ťa nijako nevyužívam!"
Slabučko som prikývla a rozmýšľala.
Je to pravda?
Celé moje srdce kričí -áno- ale mozog -nie-.
Zase som tam! Bitka medzi srdcom a hlavou... Rozhodla som sa to vsadiť na srdce.
Connor sa ku mne o krok priblížil.
„Connor?"
„Áno?"
„Opustil by si ma niekedy bez rozlúčky?"
„Nie. Sľubujem."
Zosadil ma z parapety a tuho objal. Objatie som mu opätovala.
To dúfam Connor...dúfam.

„Takže sa už nehneváš?"
„Nie."
„Saaaam...nerozprávaj sa so mnou tak stručne."
„A ako?" Nadvihla som pobavene obočie a odsunula sa od neho.
„No...rozvitou vetou?"
„Dobre." zasmiala som sa.
Všetok hnev a smútok ma razom prešli.
Connor sa nahol k mojim perám a jemne sa ich dotkol.
Usmiala som sa.

Celý týždeň sa vliekol ako voda. Na Ashley som zabudla. Zbytočne by sa mi to preháňalo hlavou.
Akurát sme dopozerali v našom kine Me before You.
Po líci mi stekali slzy a smrkala som. Connor sa na mne celý čas bavil.
„Sam...Bol to len film."
„Ja viem...ale ako?! Ako môže toto niekto urobiť!"
Rozrevala som sa ešte viac.
Cítila som ako sa Connorova hruď rýchlo nadvihuje.
Určite ma zo mňa dobrý deň.
„Ja končím s takýmito filmy! Už nikdy v živote si nepozriem nič dramatické!"
Odtiahla som sa od jeho objatia.
„To isté si vravela včera." Zasmial sa.
Utrela som si do rukáva oči.
„Ale teraz to myslím vážne! Aargh!"
„Sam ukľudní sa..." Opäť sa rozosmial.
„Tebe ich není ani trochu ľúto?"
„Samozrejme že je... Ale znášam to omnoho lepšie ako vidím."
„Si hrozný..." Zamračila som sa a postavila.
„Kde ideš?"
„Idem sa odreagovať! Aby som zabudla na tento hrozný film!"
Započula som za sebou smiech a o chvíľu rýchle kroky.
„Tak to ti pomôžem."
Vsunul mi ruky do vlasov a začal ma bozkať.
Pomohlo to....naozaj.

„Dobrú noc."
Zašepkala som, keď sme dorazili k mojej izbe.
Bola som neskutočne vyčerpaná. Ani neviem z čoho.
„Dobrú."
Connor ma pobozkal na čelo. Chvíľu sme tam len tak na seba pozerali. Konečne som sa ovládla a stlačila kľúčku. Preklzla som dnu a tesne pred zavretím sa usmiala na Connora.

Ďalšie voľno! Yeah!
Vonku nepretržite sneží a chlapi sa snažia ako tak odkydať sneh.
Mohli by sme sa ísť sánkovať!
Zasmiala som sa a s radosťou som zaklopala Connorovi na dvere.
„Poďme stávať snehuliakaaaa... Či byciklovať po chodbách....."
Začala som spievať pesničku z Ľadového kráľovstva.
Zrazu Connor prudko otvoril dvere a bez varovania ma uväznil vo svojom objatí.
„Ak my toto ešte raz urobiš tak..."
„Tak?" Zasmiala som sa.
Connor si vzdychol a konečne ma pustil.
„Si hrozná."
„Ani ty nevyzeráš dneska najlepšie."
Klamala som. Vyzeral božský ako vždy.
Zapichol do mňa jeho modré oči.
„Poďme sa sankovať."
Šibalský sa usmial a išli sme po ostatných. No...chceli.
„A pusu na dobré ráno?"
Len tak mimochom na mňa pozrel.
„Nie, neprosím si."
Vyplazila som jazyk a pohla sa vpred.
Dneska som ho chcela trošku potrápiť. Len trošku...
Connor ma dobehol a preplietol si somnou prsty.
„Ako som ti už raz povedal....Chlapi vždy dostanú to čo chcú."
Tajnostkársky zašepkal a žmurkol na mňa.
Aaargh... Môže existovať niekto namyslenejší?

Navliekla som na seba otepľovačky a mohli sme vyraziť. Z garáže sne vytiahli nejaké staré sane.
„Connor? Si si istý že nás udržia?"
Spýtala som sa pochybovačne.
Celý drevený rám bol zosuchnutý a praskal. Upletená sedačka bola už takmer rozožratá moľami.
„Kámo...na tých určite jazdila Georgova prababka."
Ozval sa Joshua. 
Narozdiel od nás mali s Aiden novučičké boby.
„Buď ticho. Sú v najlepšom stave."
Nedal sa Connor a postavil ich na sneh. Bojazlivo som sa na ne pozrela. Neverila som im.
„Ako povieš... Ja som ťa varoval."
Zodvihol do vzduchu ruky a s Aiden sa pobrali ku strmemu kopcu.
Šli sme za nimi.

Konečne sme vyšli hore! Pri pohľade nadol sa mi zatočila hlava. Pri pohľade na sane dvojnásobne.
Premkol ma strach.
„Connor ja sa fakt bojím. Veď sa zabijeme."
Povzbudivo sa na mňa usmial a chytil ma za ramená.
„Neboj Sam...my to zvládneme." Nahol sa ku mne a pobozkal ma.
Posledný krát som si vychutnavala jeho pery. Vášnivo som ho bozkávala.
Predsavzatie potrápiť ho rázom zlyhalo.
A však čo Connor neurobí?
Začal sa rehotať.
„Sam kľud....nejdeme zomrieť. Aj keď sa mi to páčilo...." pozrel na mňa spod obočia, „Na štartovacej čiare nás už čakajú."
Zamračila som sa.
Odkiaľ berie toľko optimizmu?
Váhavo som si sadla na sane, ktoré podomnou zapraskali.
My sa zabijeme, zabijeme,zabijeme.
Connor si sadol za mňa a ruky si omotal okolo môjho pásu.
„Neboj sa... Nedovolím aby sme sa zabili."
Zašepkal mi do krku a nohami nás posunul pred imaginárnu čiaru.
Aiden s Joshom na nás súťaživo pozerali.
„Ste pripravený prehrať?"
Zasmiala sa Aiden.
„Jediné v tvojom sne."
Vratil jej to Connor.
Otočili sme hlavu dopredu.
Studený vietor mi pošteklil líca.
Určite som ich mala celé červené.
„Tri! Dva! Jedna!"
Hlasno som preglgla.
„Štart!"
Cítila som ako sa naše sáne prudko pohli a začali naberať rýchlosť.
Vlasy mi viali ako splašené. Strmhlav sme leteli dole.
Ja ho zabijem,zabijem!
Začala som píšťať.
Sneh mi narážal do tváre. Nemohla som otvoriť oči.
Pocítila som obrovský náraz. Následne som letela vzduchom a pristála v niečom studenom.
Opatrne som otvorila oči.
Po hrudník som bola zaborená v snehu.
Po pár márnych pokusov vyslobodiť sa som to vzdala. Nedaľeko ležali rozpadnuté sánky.
„Connor! Ak sa mi ukážeš na očiach tak ťa zabijem!"
Začula som smiech. Nepochybne patril Connorovi.
O chvíľu sa vyhrabal spod snehu.
Na čele mu tiekol pramienok krvi.
Zľakla som sa.
Pomaly ku mne prišiel a ľahko ma vybral.
„Si v poriadku?"
Opýtala som sa ho keď sme stáli oproti sebe.
„Samozrejme Sam."
Pohladil ma po líci.
„Takže ťa môžem zabiť."
Pobavene na mňa pozrel.
„Ty? Veď mi siahaš ledva po nos." Zamračila som sa a potkla ho. Obkročmo som si nanho sadla.
„Noa? Narozdiel od teba, mám niečo čo ty nie.... Mozog."
„Ooo to bolo kruté Sam."
Zrazu sa pred nami objavil Joshua s Aiden.
„Mimochodom...vyhrali sme." Víťazoslávne sa usmiali a ťapli si.
Connor využil moju nepozornosť a zanedlho sme si vymenili pozície."
„Hej! Čo...."
Connor ma prerušil bozkom.
„Nechcela by si zájsť dneska do kina?"
Spýtal sa ma keď sa odtiahol.
„Zaiste." Usmiala som sa a konečne otvorila oči.
„Dobre...o osmej ťa tam čakam."
Posledný krát ma pobozkal, zdvihol sa a všetci sme sa pobrali domov.