Beautiful Creatures ✔️

•38.

Moja krv ju pri našom bozkávaní rýchlo liečila.

Nemienila som sa od neho odtrhnúť. Bozky som znova prehĺbila.

Pomaly som sa od nej horko ťažko odtrhol. ,,Ďakujem za všetko." Usmial som sa na ňu a vlepil som jej ešte malý jemný bozk. Dnes máme toho dosť, čo robiť.

"Nemáš za čo." Usmiala som sa a chcela ho znova pobozkať. Pretočila som nad ním očami, keď ukončil náš bozk. Nechcel pokračovať.

,,Prepáč, ale keby si sa znova rozpálila nestihli by sme školu. Je deväť hodín a ja sa potrebujem porozprávať s tvojim otcom. Dnes sa učiť nebudeme." Mierne som sa zachechtol.

Zasmiala som sa. "Znova blicuješ." Pokrútila som hlavou a dala mu ešte jeden rýchly bozk.

,,No.. Dokiaľ som nestretol teba neblicoval som. Myslím, že máš na mňa zlý vplyv." Usmial som sa do strany.

"No to určite. Hneď prvý deň, čo som ťa stretla, mi išlo o život. To ty máš na mňa zlý vplyv. Veď si nepamätáš, ako ma išiel Eugen ...." Odmlčala som sa.

Šokovane som na ňu pozrel. Ja som len srandoval a ona si to takto vzala. Toto som nechcel. ,,Ja.. Som len srandoval." Povedal som a pozrel som do blba.

Nechcela som sa ho nijako dotknúť. "Keby som si mohla vybrať, nič by som nemenila. Vôbec nič. Prežila by som si tú všetkú bolesť ešte raz, len aby som potom mohla byť s tebou. Hm... Ty si ani len neuvedomuješ, čo pre mňa znamenáš a koľkokrát si ma zachránil. Ďakujem, Dominic." Povedala som úprimne a objala ho.

Objal som ju ešte silnejšie. ,,Je to vzájomné." Šepol som jej do ucha.

"Milujem ťa." Povedala som a dala mu krátky bozk.

,,Milujem ťa." Zopakoval som a usmial som sa doširoka.

Ostala som na ňom ležať v jeho objatí.

,,No.. Pôjdeme?" Spýtal som sa a pretočil som nás tak, aby som ja ležal na nej. Ani sa nestihla uvedomiť. Jej ruky som jej chytil pri hlave a naklonil som sa k jej tvári a venoval som jej ešte jeden dlhý bozk.

"Pôjdeme.." Vydýchla som omámene.

Usmial som sa a vstal som z nej.

Už som bola pripravená preto som ho čakala na posteli.

,,No, čo sedíš? Ideme?" Zasmial som sa. Oblečený som už predsa bol ako aj ona.

Postavila som sa a chytila jeho ruku.

Vyrazili sme z domu. ,,Snáď ti nevadí, že nemám auto a kvôli tomu sa budeme musieť doprevádzať všade peši." Zasmial som sa.

"Nie, aspoň budem s tebou dlhšie." Zasmiala som sa a zahryzla si do pery.

Usmial som sa a pozrel sa inde. Momente som mal strašnú chuť ju pritlačiť niekde k stene a začať ju bozkávať. Ale bohužiaľ nemôžem.

Ten jeho úsvem ma totálne odzbrojil. Musela som si poriadne hrýzť do pery, aby som po ňom neskočila. A ako som čakala, znova som ju prehrýzla.

Už som na nič nečakal. V momente som sa k nej otočil a upírskou rýchlosťou som ju pritlačil k múru okolo, ktorého sme zas išli.

Vyrazil mi dych.. Toto som nečakala, no pozdávalo sa mi to.

Naklonil som sa k nej a usmial som sa na ňu. Jazykom som si prešiel po pravom tesáku a zhlboka som sa nadýchol.

Pohľadom som hypnotizovala jeho pery. Jeho jazyk si prešiel po tesáku a o mňa sa pokúšal infarkt. Ak hneď niečo nespraví, neskončí sa to preňho dobre.

Skôr než si to stihla uvedomiť som ju bozkával. Vášnivejšie než kedykoľvek predtým a postupne sa tak zbavoval všetkej krvi, čo mala na perách a v ústach.

Tieto bozky zničili moju kontrolu. Na rad prišiel oheň. Bozky som mu s radosťou začala opätovať a sama sa pohrýzla do pery, nech má z toho väčší pôžitok.

Dravo som ju bozkával a bolo vidno, že sa jej to páčilo. Dokonca mi pridala trochu z jej krvi. Čiže som bol spokojný.

Zrazu na nás zatrúbilo auto. Rýchlo sme sa od seba odtiahli a pozreli sa na osobu v aute. Bol to môj otec. "Takže preto nie ste v škole?" Pokrútil hlavou. "Sadajte." Povedal a ja som celá červená sklonila hlavu.