My Secret (Harry Styles)

23.

"Neviem čo ti povedal, ale my sme to neboli!"
Povedal rozhodne Harry.

"A to ti mám ako veriť?! Lucasa poznám od malička. Teba poznám pol roka!"
Kričala som po ňom.

"To si vážne myslíš, že by som bol schopný zabiť vlastných rodičov, lebo ak si zabudla, v ten istý deň zabili aj mojich rodičov."
Povedal pokojne a pozrel sa mi do očí. Tie jeho boli plné sĺz. Neplakal, len mal zaslzené oči. Nedokázala som určiť, či to na mňa len hrá alebo nie. Postavil sa a pomaly prichádzal ku mne.Natiahol ku mne ruky a chcel ma objať, ale ja som rýchlo spoza nohavíc vytiahla zbraň a namierila ju na Louisa.

"Urob ešte krok a vystrelím mu mozog z hlavy ak tam samozrejme nejaký má, ale to sa ľahko môžeme dozvedieť. Stačí ak sa ku mne priblížiš."

Celú dobu som mu pozerala do očí.

Počula som výstrel zbrane. Išlo to z vonku.

Niekto samopalom prestrelil okno.
Harry ma chytil za ruku, ktorú som si z tej jeho ale vytiahla a spolu s chalanmi sme utekali dole.

Všetci sme vybrali a nabili zbrane.

Vystúpili sme z výťahu a utekali do áut. Nasadla som do toho svojho a už som chcela vyjsť, keď sa dvere spolujazdca otvorili a dnu si sadol Harry.

Zase sa ozvala streľba a v spätnom zrkadielku som videla mužov so samopalmi.

Šliapla som na plyn a vyšla na cestu.
Chalani išli za nami.
"Choď ku mne a vojdi s autom až do garáže aby nebolo vidno."
Povedal Harry.

"Prečo si nešiel svojím autom?"
Spýtala som sa ho, ale sledovala som cestu.
"Bál som sa, že sa ti niečo môže stať."

No to určite. Ironicky som sa zasmiala.
"A to, že si tam nechal svoje milované auto, ktoré ti pravdepodobne celé rozstrieľajú ti nevadí?"
Spýtala som sa ho.

"Nie, ty si dôležitejšia ako auto. Milujem ťa Liv a mysli si čo chceš, obviňuj ma z vraždy koho chceš, moje city k tebe tým nezmeníš."

Vydrž to Liv! Nepozeraj sa mu do očí! Obmäkčí ťa!
Hovorila som si v duchu. Len na moment som sa na neho pozrela, ale potom som oči vrátila späť na cestu a zabočila som k Harrymu na dvor. Garáž bola otvorená a boli tam autá chalanov.

Rýchlo som tam vošla aj s tým svojím a garážové dvere sme zatvorili, aby autá nebolo vidno.

Vošli sme k Harrymu dnu.

"Kto to kurva bol?!"
Zakričal Harry a kopol do dverí.

"Neviem, ale podarilo sa mi ich vyfotiť."
Povedal Liam.

Išiel do mne známej obývačky a sadol si na sedačku. Otvoril notebook a vložil doň pamäťovku z mobilu.

"Nepoznám ich."
Povedal Harry a chalani pokrútili hlavami na znak, že ani oni.

Prišla som za nimi a pozrela sa na obrazovku notebooku. Boli tam traja zamaskovaní muži. Nepoznala som ani jedného, ale keď som sa lepšie pozrela, všimla som si na ich bundách znak.
"Priblíž to na znak čo majú na bundách."
Povedala som Liamovi a on tak urobil.

Odblokovala som svoj mobil a dala galériu. Listovala som v fotkách, kým som nenašla tú správnu.

Priblížila som ju a chalani na mňa nechápavo pozerali.
"Kto to je?"
Spýtal sa Niall.
"Lucas. Je to fotené na moje 17. narodeniny."
Lucas mal na tej fotke presne tú istú bundu ako tí čo po nás strieľali.

Harry mi vytrhol mobil z ruky a zahľadel sa na fotku.
"Máš aj iné fotky s Lucasom?"
Spýtal sa a ja som prikývla. Mobil som si zobrala späť a našla ďalšiu fotku na ktorej bol.
Podala som mobil Harrymu aby sa na ňu mohol pozrieť z blízka.

"Tohto muža by som spoznal vždy."
Povedal a ja som na neho nechápavo pozerala.
"Čo? Ty poznáš Lucasa?"
Zdvihla som obočie. Až vtedy mi to doplo. Veď Lucas je jediný čo prežil keď zabili mojich a Harryho rodičov. Jasné, že ho pozná keď ich zabil on.
"Ani na to nemysli! Nezabil som svojich ani tvojich rodičov, ale on v tom má prsty určite."
Povedal rozhodne Harry.

"Kde si na to prišiel?"
Stále som nechápala o čom hovorí.

"Ten tvoj Lucas, sa pravým menom volá Nikolaj Tarasov a je to ruský mafián. Keď mal 25, skoro ho chytili, ale utiekol do USA a zľahla sa pod ním zem. Keď som sa raz pokúšal nájsť vraha našich rodičov, vždy ma to zaviedlo k nemu. Teraz už viem prečo. Bol to on."
Postavila som sa zo sedačky.
"Ako si môžeš byť taký istý?!"

"Prečo by potom posielal nájomných vrahov aby ťa zabili? Alebo prečo by ti nahovoril, že sme zabili tvojich aj mojich rodičov? Chcel aby si ty zabila nás a keď si bol istý, že sme u teba a mŕtvy, dal povel tým mužom aby zabili teba. Nevyšlo mu to, lebo sme ešte mŕtvy neboli."
Keď to Harry dopovedal, všetkému som pochopila.