My Secret (Harry Styles)

63.

Zobudila som sa na hluk. Prudko som otvorila oči a zistila som, že som spala schúlená v kresle na balkóne. Bola mi strašná zima a mala som na sebe len tenkú deku. Posledné čo si pamätám je, ako som som hrala na Niallovej gitare. Započúvala som sa do hluku a zistila som, že ide zvnútra domu. Postavila som sa a celé telo ma bolelo. Vošla som dnu a pohľad mi padol na dvere, ktoré som večer zamkla. Niekto na ne silno búchal.

"Liv ja viem, že ma počuješ, tak otvor tie skurvené dvere, inak prisahám na našu dcéru, že ich rozstrieľam." Kričal Harry spoza dverí. Cúvla som potichu o pár krokov a sadla si na posteľ.

"Harold ešte raz buchneš do tých dverí, tak buchnem ja do tvojej tváre! Nechaj ju na pokoji. Dojebal si to, tak nes následky. Potrebuje čas, aby vychladla a ty jej žiaden nedávaš." Zreteľne som počula čo Gemma hovorí. Musela strašne kričať. Nikdy som ju takúto naštvanú nevidela.

"Veď som jej dal čas celú moc!" Obhajoval sa Harry. Potom už som počula len plesknuie a hrobové ticho.

"Čo si to kurva urobila?!" Zakričal zrazu Harry.

"Správaš sa ako malé dieťa, naši rodičia tu niesú, takže ťa očividne musím schladiť ja! Teraz vypadni lebo ma naozaj naserieš! A láskavo sa začni správať ako chlap, inak sa vlastnoručne postarám o to aby si nikdy nemal možnosť vidieť svoju snúbenicu alebo dcéru! A ty dobre vieš, že to myslím vážne. Nedovolím aby sa Olivii alebo Chloé niečo stalo a je mi jedno, či ich budem musieť chrániť pred tebou alebo celým svetom." Môj dych sa doslova zastavil. Počula som kroky ako Harry odchádzal preč. 

"Olivia, ak budeš čokoľvek potrebovať, tak mi povedz. Priniesla som ti jedlo, tak prosím otvor. Harry tu už nieje." Povzdychla som si a postavila som sa z postele kráčajúc k dverám. V tomto dome nemôžem byť ani chvíľku sama. Otvorila som a Gemma vošla dnu. Tácku s jedlom položila na nočný stolík. Boli na nej vajíčka, zelenina, ovocie, syry, šunka a dokonca aj palacinky. 

"Musíš jesť, nie kvôli sebe, ale kvôli Chloé. Daj si aspoň niečo." Pozerala na mňa prenikavým pohľadom dokiaľ so neprikývla. Zobrala som si do ruky mesiačik nakrájaného jablka a začala jesť. 

"Nechám ťa sa najesť a nad všetkým popremýšľať. Ak budeš čokoľvek potrebovať, nemusíš vychádzať z izby, stačí ak mi zavoláš." Objala ma a ja som sa na ňu vďačne usmiala. 

"Ďakujem." Povedala som zachrípnutým hlasom. 

"Rado sa stalo." Vyšla z izby a ja som zamkla dvere. Nebudem riskovať, že sem zase niekto vojde. 

Sadla som si do kresle k malému stolíku, na ktorý som si položila jedlo a išla som sa najesť. Voňalo skvelo, pravdepodobne ho robila jedna z našich domácich alebo Lou, vie skvelo variť. Odkrojila som si kúsok palacinky a zistila som, že je vnútri naplnená mojou obľúbenou jahodovou marmeládou. Zobrala som si zo stolíka diaľkové ovládanie od televízie a zapla ju. Chvíľku som chodila pomedzi kanály dokiaľ som nenašla Priateľov. Pozerávala som to dávno pred tým než som sa dostala sem.  Než stihla skončiť prvá epizóda, zjedla som palacinky aj s miskou ovocia. Chcela som sa prekonať a zjesť toho viac, ale už som nevládala, tak som zložila príbor a išla som si ľahnúť. Bola som unavená, keďže som spala celú noc vonku, tak som na chvíľu zatvorila oči a zaspala.

Aj cez zatvorené okna som počula tlmený Harryho hlas ako robí jednu z jeho obľúbených činností- rozkazuje ľuďom. Nechcelo sa mi otvárať oči, ale vedela som, že už aj tak nezaspím a zvedavosť bola silnejšia. Pomaly som vstala z postele a kráčala k oknu. Nebolo nikoho vidno, ale počula som ich, pravdepodobne stoja pod balkónom. Potichu som otvorila balkónové dvere a prešla až k zábradliu. Snažila som sa byť najtichšie ako sa dalo. Keď som stála tesne pri zábradlí, videla som niekoľkých mužov so zbraňami, boli medzi nimi aj nováčikovia, s ktorými som včera už mala tú česť sa zoznámiť. Všimla som si aj Nialla, Liama a Louisa v nepriestrelných vestách. 

Harry stál popri nich a hovoril plán, netušila som čoho. 

"Nováčikovia pôjdu s Liamom, rozmiestnite sa po okolí a budete nás kryť. Ostatný pôjdeme dnu. Ja a Niall pôjdeme ako prví. Jason a Brian pôjdu s nami. Louis a jeho tím obkľúčia budovu. Všetko jasné?" 

"Áno." Zborovo mu všetci odpovedali a rozpŕchli sa po okolí, začali chystať veci ako napríklad zbrane a náboje.

Keď som Harryho videla takéhoto, naháňal mi strach. Nečudujem sa, že sa ho bojí celý Londýn. Má chladný pohľad a celé jeho telo je napnuté a pripravené kedykoľvek zaútočiť. Jeden z mužov mu priniesol nepriestrelnú vestu a dve zbrane s tlmičmi. Harry si obliekol vestu a nasadil tlmiče na zbrane. Vzal si od Nialla niekoľko zásobníkov s nábojnicami a dal si ich do vačkov. O niečom sa rozprávali, ale boli potichu a nepočula som ani slovo Niall nakoniec prikývol a kráčal smerom k autu, o ktoré sa oprel. Obzeral sa okolo a čakal kým ostatní všetko pripravia. Pozrel sa smerom k domu a v tom si ma všimol. Rýchlo som začala krútiť hlavou a naznačovať mu aby bol ticho a neupozorňoval na moju pozornosť. Usmial sa a nenápadne prikývol. 

"Všetko je pripravené pane." Počula som hlas jedného z mužov ako hovorí s Harrym. 

"Dobre, nasadnite do áut, ideme." Povedal bezstarostne no zároveň chladným hlasom Harry. Muž odkráčal a dal povel ostatným. Všetci začali nastupovať do pripravených áut. Harryho auto bolo zhodou okolností hneď pod balkónom, na ktorom som stála. Spolu s Niallom nastúpil do auta a než naštartoval a vyšiel na cestu, jemne sa otočil smerom k domu. Očami zablúdil na balkón, venoval mi krátky, chladný pohľad bez akejkoľvek emócie, otočil sa pred seba a ako aj ostatné autá, odišiel.