My Secret (Harry Styles)

48.

One month later

Rozčesala som si vlasy a zbehla schody dole ako každé ráno za posledný mesiac. Prekvapivo tu po dlhej dobe boli aj Lou, Lux a Gemma. Chalani im nechcú dovoliť tu byť. Ak sa s nami budú stretávať, budú v ešte väčšom nebezpečí. Počula som Harryho krik z jeho pracovne.  Radšej som tam nešla, nechcem riskovať hádku.

"Ahoj!" S radosťou povedali jednohlasne Gemma a Lou. Objali ma ja som sa spokojne usmiala. 

"Som rada, že vás vidím." Prešli sme do kuchyne, kde stál pri šporáku Niall a robil predpokladám palacinky.

"Ty nie si s Harrym?" Začudovala som sa a on sa uškrnul.

"Ako asi počuješ, nemá náladu a ja už nemám nervy na to, ho počúvať. Ale popravde po tom včerajšom incidente sa ani nečudujem, plus mu asi pred hodinkou volal jeho pojebaný strýko Albert." To meno vyslovil so značnou nechuťou v hlase, no mňa zaujala druhá časť tej vety.

"Akom včerajšom incidente?" Nechápavo som na neho pozeral a on si hlasno povzdychol.

"Takže ti to Harry nepovedal. Zaslúžiš si to vedieť, tak ti to poviem ja. Včera skoro zabili Louisa, ale postavil sa pred neho jeden z mužov, Rick. Okrem neho zabili aj ďalších siedmich. Snažili sa dostať do domu, ale práve vtedy sme prišli ja, Liam a Harry, tak si asi vieš domyslieť ako to skončilo." Bola som naštvaná. Včera som si na ňom všimla, že bol nervózny, ale dokázal to predo mnou uhrať.

"Prečo som nepočula výstrely?" Snažila som sa zistiť detaily. Založila som si ruky na prsiach a snažila sa to všetko vstrebať. 

"Mali tlmiče a my sme na nich zámerne nestrieľali, aby si to nepočula." V krátkosti vysvetlil a ja som to so svojou výbušnou povahou nevydržala. Na päte som sa otočila a počula som ako si Niall sám pre seba zanadával, no ignorovala som to. Už som chcela ísť do Harryho pracovne, no na poslednú chvíľu som sa ovládla. 

Otočila som sa a išla naspäť do kuchyne. Niall dorobil poslednú palacinku a pravdepodobne plánoval zjesť celý tanier, no ja som mu z nich nenápadne tri zobrala a išla s nimi do obývačky. Stále som bola naštvaná na Harryho, no úspešne som to v sebe dusila. 

Dojedla som poslednú palacinku a do obývačky vošiel Niall. Nenápadne som odložila tanier a on sa začal smiať.

"To si si vážne myslela, že som si ťa nevšimol? Buď rada, že máš v bruchu to bábo, lebo ak by ho nebolo, tak by som ti nedovolil mi brať jedlo." 

"Ahá, takže..." Nedopovedala som celú vetu, lebo do obývačky vošiel Harry a fľašu s whisky hodil o stenu a tá sa rozbila. Pozrel sa na mňa a bol prekvapený, asi nečakal, že tu budem už o 8 ráno. 

"Prepáč." Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel a ja som len prikývla. Nemám náladu sa s ním baviť po tom, čo mi povedal Niall.

"Potrebujeme sa porozprávať." Nakoniec dodal a ja som zase len prikývla. Premeral si ma a medzi obočím sa mu urobila vráska. Bolo vidieť, že premýšľal. Jeho zamyslený pohľad už poznám naspamäť.

"Deje sa niečo?" Napokon sa spýtal a neprestal si ma premeriavať. 

"To by som sa mohla spýtať skorej ja, nemyslíš?" S nezáujmom som povedala a prezerala si nechty. 

"Babe prosím, povedz mi čo sa stalo." Naliehal a ja som sa už naštvaná postavila.

"Kurva nič, len si mi včera zabudol povedať, že skoro zabili Louiho a zastrelili ôsmich mužov! Prečo to musíš predo mnou tajiť?! Mohol si mi to normálne povedať, ale nie! Ty budeš radšej držať hubu ako kretén!" Okej, tak sa mi nepodarilo to v sebe udržať. Bola som až príliš nahnevaná. Stál tesne predo mnou a začal robiť ten pohľad, po ktorom vie, že mu všetko vždy odpustím, ale teraz nie. S prepáčením to pekne dojebal.

Obišla som ho a ako takmer po našej každej hádke som išla do spálne, no zatočila sa mi hlava a pred sebou som videla ten deň, kedy som bola vzadu na húpačke a niekto ma postrelil. Ashley. Blond vlasy a nie príliš vysoká postava. Preto som stále myslela na to meno.

"Liv? Si v poriadku?" Pribehla ku mne Gemma a chytila ma za ruku. Pár krát som zažmurkala a práve vtedy na chodbu prišiel Harry.

"Čo sa stalo?!" Vystrašene sa spýtal a Gemma mykla ramenami na znak, že nevie.

"Kde je Ashley?" Spýtala som sa ho napokon a on sa na mňa nechápavo zahľadel.

"Aká Ashley? Si v poriadku?" Pokrútila som hlavou a išla som do Harryho pracovne. Sadla som si za veľký drevený stôl na kožené kreslo. 

"Olivia čo robíš?" Naliehal a prišiel za mnou. 

"Potrebujem vedieť presnú polohu Ashley Cole. Zavolaj prosím Zayna." ChvíĽku na mňa skúmavo hľadel, no nakoniec zavolal Zayna, ktorý si sadol za počítač a začal prehľadávať rôzne databázy. 

"Nieje na zozname žiakov a ani občanov. Nedokážem nájsť jediný kamerový záznam kde by bola. Akoby sa prepadla pod zem." Povedal a nechápavo a postavil sa. 

"Ježiši kriste!" Nedokázala som tomu uveriť. Ako mohla?! 

Išla som do obývačky a Harry mi podal pohár s vodou, ktorý som od nervov hodila o stenu presne tam, kde on hodil fľašu whisky pred asi hodinou.

"Aha, takže sa niečo stalo." Poznamenal Niall a Liam nad ním pokrútil hlavou.

"Je tehotná, nie psychicky narušená, takže asi nehádže poháre o stenu bezdôvodne." 

"Takže ja som psychicky narušený, áno?" Pozrel na neho Harry a on sa len zasmial a niečo zašepkal Niallovi. Ako deti...

"Vtedy na záhrade ma postrelila Ashley. Spomenula som si. Nieje po nej nikde ani stopa. Jej meno je vymazané z každej databázy. Ani jeden jediný kamerový záznam. Dokonca ani na kamerách, ktoré máme v okolí vily. Je jediný človek zvonku, ktorý by k tomu mal prístup. Vie kde tie kamery sú."