Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

7. Kapitola

Evangeline sa s Cooperom po úspešnej hre v Kanovom saloone vrátila domov na ranč. Mala z toho dobrý pocit.

Cooper zastavil koč priamo pred hlavným domom a pomohol svojej zamestnávateľke vystúpiť.

„To bude pre dnešok všetko, Cooper," povedala Evangeline, keď si naprávala taštičku. „Nakúpené zásoby môžete s chlapmi vyložiť a potom pokračovať v opravách."

„Áno, madam," odpovedal a potom znovu nasadol na koč, aby zaviezol náklad do priemyselnej budovy, kde si ho potom rozdelia ostatní muži.

Opravy pozemku výrazne pokročili.

Priemyselná budova mala opravené okná a aj strecha už nezateká. Z rámov bude potrebné ešte odstrániť hrdzu, ale trocha novej farby môže pomôcť.

Jej dom má už väčšinu miestností hotových a všetky jej osobné veci a jej knihy majú už svoje miesto. Čo jej ešte v dome chýba je nový nábytok do jedálne, kuchyne a salóniku.

Ale to má ešte čas.

Ako prvú vec, ktorú chcela po príchode domov urobiť bolo vidieť Bertranda a tak sa Evangeline vydala do svojej pracovne. Ako každý deň, aj dnes tam našla brata nad knihami a inými papiermi.

Pracovňu si dala vymaľovať v teplých hnedých farbách, aby ladil s dreveným nábytkom, ktorý si chcela neskôr zakúpiť. Zatiaľ mala všetky knihy uložené v provizórnych poličkách, ktoré jej pozatĺkali dvaja jej chlapi z dosák v pivnici, kým si nekúpi poličky a vitríny z masívneho dreva.

Len čo na ňu Bertrand pozrel spod knihy, ktorú práve študoval, mohol už len šokovane sledovať, ako jeho sestra pochoduje priamo ku karafe whisky položenej na provizórnej skrinke.

„Čo sa stalo?" opýtal sa jej a postavil sa vedľa sestry, aby jej mohol poprípade doliať.

Musela do seba najskôr naliať pohárik, kým mohla prehovoriť.

„Podarilo sa to. Som spoluvlastník klubu. Spolu s Kaneom."

Tekutina ju pálila v krku, ale aspoň jej to pomohlo upokojiť sa. Kým nedorazila do pracovne ani si neuvedomila, že sa celú cestu domov triasla.

„To je dobré, nie?" spýtal sa Bertrand opatrne, obávajúc sa o sestrinu náladu a zdravie.

Stále sa na neho priamo nepozrela, ale teraz sa aspoň usmiala nad svojim úspechom.

„Len vďaka šťastiu som prevalcovala Garciu v pokery. Keby som nemala lepšie karty, nepodarilo by sa to."

„Mala by si byť potom šťastná. Tak si to plánovala."

„Aj som bola. Kým sa neobjavil Kane a nevenoval mi ten najmrazivejší pohľad, čo som od muža keby dostala. A to som čelila aj kňazovi. Keby som nebola žena, asi by som ani z toho klubu nevyšla živá. Prečo si si musel vybrať sestru práve tohto chlapa?" spýtala sa Evangeline.

Bertrand nikdy nemal rád konflikty. Vždy sa vyhýbal situáciám, kde by sa musel s niekým hádať, alebo nebodaj horšie. Preto skutočne nemohla pochopiť, prečo sa rozhodol pre ženu, pre ktorú musel bojovať na ostrie noža s jej ochranárskym bratom.

„Keď som ju stretol nevedel som, kto je ani kto je jej rodina. Zamiloval som sa do nej hlboko a navždy a neospravedlním sa. Je úžasná ako zázrak, napriek jej rodine," povedal zasnene Bertrand. V očiach sa mu zjavil neprítomný pohľad plný zbožňovania.

Chcela mu niečo príkre odseknúť, ale cez verandu vstúpil Cooper spolu s holohlavým robotníkom, ktorý s Evangeline hral poker.

„Pani Benoîtová. Som tu, ako ste chcela," povedal ten robotník a nevyzeral nahnevane, ani nadšene.