Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

23. Kapitola

Lydia vtrhla do knižnice patriacej Evangeline Benoît osvietenej mnohými sviečkami lampášov slúžiacich na odohnanie blížiacej sa noci.

Hoci posledných niekoľko hodín strávila v kuchyni s Bertrandom pod dohľadom mužov jeho sestry, aby mu bola oporou v jeho ťažkej chvíli, podarilo sa jej zistiť, čo sa deje a plánuje v pracovni, kde sa zdržiaval jej brat.

Od jedného z mužov pani Evangeline sa Lydia dozvedela o príchode posla a o podmienkach výkupného. A taktiež to, že Solomon sa chystá k tej starej stajni sám.

Na protesty všetkých, čo o tom vedeli.

Preto okamžite odišla z kuchyne a rozhodla sa narušiť bratove bojové rokovanie.

Rozrazila dvere vo svojich levanduľovo fialových šatách so zapínaním vpredu, ozdobenými ozdobnou výšivkou okolo výstrihu, ktorá sa tiahla popri gombíkoch na zapínanie až k dolnému okraju korzetu. Dlhé rukávy boli zakončené bielou hodvábnou čipkou, ktorá končila v polovici predlaktia. Sukňa šiat bola skladaná a vzadu pod korzetom bola veľká ozdobná mašľa.

Lydia, pretože bola vo vnútri domu, nemala navlečené rukavičky, ani ladiaci klobúčik a vlasy si nechala rozpustené, len ozdobené perlovou ihlicou.

„Je to pravda, Solomon?" spýtala sa Lydia okamžite, ako ho videla nabíjať zbraň v jeho rukách.

Na stole Lydia zahliadla ďalšie pištole aj karabiny, pričom na menšom stolíku videla mnoho škatúľ plných munície. Niekoľko ďalších mužov stálo pri stole a vyberali si, ktorú zbraň z dostupného výberu si zoberú na plánovanú akciu.

A všetci vyzerali veľmi odhodlane.

„O čom hovoríš, Lydia?" spýtal sa nenútene Solomon a začal testovať poistku svojej pištole.

„Nechcem, aby si robil hlúposti. Zober so sebou aspoň pár mužov," žiadala ho Lydia zúfalo.

Solomon pozrel na prítomných mužov.

„Nechajte nás chvíľu osamote, prosím," požiadal mužov a kývol na sestru.

Muži sa neochotne postavili a s posledným pohľadom na oboch súrodencov odišli z miestnosti.

Ostali už len Solomon a Lydia.

A obaja boli odhodlaní presvedčiť toho druhého o svojej pravde.

„To, čo plánuješ urobiť je nebezpečné a nezodpovedné!" varovala ho prísne Lydia.

Avšak celkom zbytočne.

„Mám ťa upozorniť, že ty sama si sa chystala utiecť s Coleom, aby ste sa mohli vziať?" upozornil ju varovne Solomon a vložil si colt do puzdra na opasku.

Lydia v prekvapení otvorila ústa.

Ako to vedel?

„Myslíš si, že neviem, čo sa deje v mojom dome?" spýtal sa Solomon a prekrížil si ruky na hrudi, aby vyzeral desivejšie.

„Ako si sa to dozvedel?" spýtala sa ostýchavo Lydia avšak ďalej pevne držala svoj pohľad na bratovej tvári a čelila mu s odvahou.

Bála sa, že by mohol Bertrandovi za ich nápad rojkov vážne ublížiť.

„Inštinkt," odpovedal jej, avšak Lydia dobre vedela, že mu to prezradilo služobníctvo.

Pravdepodobne to bol Cecil. Starý komorník s veľkou oddanosťou k jej bratovi.

Dúfala, že mu Cecil neprezradil úplne všetko.

Solomon sa oprel o stôl a vážne pozrel na sestru.