This is War [DOKONČENÉ]✔

IV.

"Hm.. To bežne chodíš pípajúc po chodbe?" Uškrnul som sa na ňu.

,,Hej" Zamračila som sa.,,Ja.. Už.. Pôjdem" Povedala som sekavo a otočila som sa na odchod.

"Ako chceš." Uškrnul som sa a išiel vedľa nej do triedy.

,,Idem na babské wecka.. Tam asi somnou nepôjdeš" Usmiala som sa a snažila som sa tváriť, čo najmenej nervózne.

"Ak chceš, pôjdem aj tam." Žmurkol som na ňu. Aj keď nechať mŕtvolu na školských weckach..

,,Fuj.. Si nechutný.. Padaj do triedy" Zamračila som sa.

Zasmial som sa a išiel do triedy.

,,Idiot" Vzdychla som si a šla na wecko. Do pekla úplne som zabudla. Vďaka tomu, čo mi hovorila mama majú veľmi dobrý sluch a aj všetky zmysli, sú rýchly a silný.. Super. To sa môže stať len mne, že si rovno ku mne jeden sadne.

Vošiel som do triedy a sadol si na miesto. Všetky pohľady som ignoroval a čakal na Mayu. Naozaj ma zaujímalo, čo jej to pípalo.

Prechádzala som sa z miesta na miesto a rozmýšľala som, čo mu poviem a ako ho zabijem. No však práve zazvonilo. Ani som si to nestihla dostatočne premyslieť a vošla som do triedy. Hneď ako som ho zbadala som sa zhlboka nadýchla a sadla som si na miesto.

"To ťa na to wecko prišiel navštíviť niekto iný?" Uškrnul som sa.

,,Sklapni" Prehodila som očami.

"Prinúť ma." Zašepkal som jej do ucha, no v tom si nás všimol profesor. "Zase vy dvaja?! To vám dva týždne po škole nestačia?!"

,,Stačia, prepáčte. Iba on sa nedokáže zmestiť do kože. Je mnou tak posadnutý, že mi nechce dať pokoj. Takže rada by som požiadala o presadenie" Povedala som milo.

"To v žiadnom prípade. Ja vidím vás, ako naňho stále rozprávate!"

,,To vážne? Tak fajn.. V tom prípade budeme pokračovať!" Zakričala som naštvane.

Uškrnul som sa.

,,No a ak vám to vadí, nieje to môj problém" Zamračila som sa.

"Vieš, mala by si už prestať. Takto to len kazíš." Prekrútil som nad ňou očami.

,,Mne je to jedno! Už mi je všetko jedno!" Vstala som a vzala som veci a vypochodovala som z triedy.

Prekrútil som očami a s pozdravom ju nasledoval.

Išla som ku skrinkám a počula som za sebou kroky. Otočila som sa.,,To ma teraz budeš sledovať?" Prekrútila som očami.

"A kto hovoril, že idem za tebou." Uškrnul som sa a pokračoval v ceste.

,,Fajn" Došla som ku skrinke a odložila si tam tašku. Nebudem ju potrebovať.

Prešiel som k dverám, ktoré viedli von zo školy a otvoril som ich.

Skrinku som zamkla a mala som namierené von zo školy. Avšak zastala som. Čo mám robiť? Domov ísť nemôžem a aj tak tam nemám čo robiť.

Stál som pred školou. Otec je určite doma. A naňho teraz nemám nervy.

Pomalými krokmi som vyšla zo školy rozmýšľajúc, čo budem robiť. A zbadala som jeho ako stojí pred školou. To snáď čaká na mňa, aby ma zabil? Bohvie, čo sa mu v tej bedni odohráva aj tak. Je to upír.

Zrazu som zacítil Mayu. Otočil som sa k nej a zamával na pozdrav. Potom som sa vydal do parku. Mám predsa čas.

Vydýchla som si. Som v poriadku. Pre zatiaľ. No len hlavne nesmie zistiť, že som lovec lebo potom to už nebude sranda. Musím ho zabiť skôr ako ma odhalí, alebo on zabije mňa. Hm.. To bude ťažké. Čiže predsa som sa rozhodla ísť domov. Všetko im vysvetlím a naučia ma brániť sa a biť sa.

V parku som narazil na jedno osamelé dievča, ktoré som vysal do poslednej kvapky. Následne som jej telo skryl a potom sa vybral pomaly domov.

Došla som domov a našťastie všetko prebiehalo ako som dúfala. To je asi prvý krát, čiže sme trénovali. Niečo som sa naučila, ale podľa toho, čo viem sa mám ešte veľa toho učiť. Skončili sme až večer, čiže sme trénovali celý deň. A zajtra zas tá blbá škola, ktorú nenávidím. Zas Tobias a zas ten poondiaty učiteľ.

Ráno som išel do školy nečakane presne na čas.

Dnes budem meškať. Však trochu flákať sa môžem. Došla som až na tretiu hodinu. Vzala som si tašku a došla som do triedy. Uprostred hodiny. Zas s tým istým učiteľom. Hodila som sa na miesto a tašku vedľa seba. Hneď som si ľahla na lavicu. Toto som si ešte nikdy nedovolila. Do teraz som bola dobrá žiačka. Samé jednotky a dokonca aj učitelia ma majú radi. Teda až na tohto, ktorý nema rád nikoho.

"Ako vidím, tvoríte s Tobiasom dokonalý pár." Zavrčal profesor, na čo som sa uchechtol.

Absolútne som to neriešila. Už som nechcela riešiť nič z týchto idiotov. Keby len tušil, že ho chcem zabiť.