~Beauty is just a word~ {Real Story}

Important

Začalo sa to. Ani neviem ako.

Je ľahké všímať si ľudí a hodnotiť ich, no bolo by asi tažšie žiť v ich koži. Ľudí vídíme z vonka, hodnotíme ich z vonka. A toto je dôvod, prečo si veľa ľudí ubližuje. Obližujú si, pretože si myslia, že to stojí za to, nebyť sám sebou a vyzerať ako niekto iný. A nakoniec sa niekym iným aj stanú. A kým si uvedomia, čo sa stalo, je neskoro.

Prišli o dni, týždne, mesiace i roky života. Keď sa to skončí, ľutujú to. Mohli si tie udalosti viac užiť. No ja som prišla na to, že nikdy nie je neskoro. I keď sa spomienok a zvykov už nezbavím, užívam si život viac. Po roku som konečne šťastná.

V najbližšej dobe sa určite nezbavím sledovania kalórii každého jedla, bytia na váhe aspoň dva krát za deň či výčitok svedomia po zjedení všetkého. No stojí to za to.

Nie som ešte ani z ďaleka na konci a viem, že keď som bola na začiatku, nechcela som priznať sama sebe svoje problémy, podceňovala som ich. Nevyzerala som ani zďaleka ako človek s poruchou prijmi potravy a s depresiami. A to, že som tak nevyzerala napomohlo tomu , že si to nikto nevšimol. A stále o tom skoro nikto nevie, ani moja rodina. Nedokážem im to povedať.

 Mám výzvu pre všetkých, ktorí sú na začiatku cesty, na ktorú nemal odbočiť a čítajú toto. OTOČTE SA. Viem, že ma neposlúchnete. Ani ja by som sa v tej dobe nepočúvla. Ale keď si na mňa niekedy v budúcnosti spomeniete, budete si vyčítať, že ste ma neposlúchli.

Ako ja teraz.