~Beauty is just a word~ {Real Story}

How did it started

Začalo sa to niekedy vo februári 2015.

Sedela som v lavici ako nenápadná, vždy tučná Becky. Bola práve biológia, keď som zázračne dostala odhodlanie začať niečo so sebou robiť. Uznávam, mala som nadváhu. Veľa som jedla a neuvedomovala som si, že kadým tým keksíkom, chlebom, čokoládou priberám.

No späť do školy. Preberali sme niečo s pomarančom, a napadlo ma, že doma máme odšťavovač, môžem si začať odšťavovať, možno tak schudnem. Vždy mi pripadalo trápne verejne priznať, hlavne pred rodinou, že sa snažím schudnúť. Cestou domou zo školy, som ako vždy zavolala mame a povedala jej, aby sme išli do obchodu a kúpili všetko celozrnné, niečo zdravé, ovocie a tak.

Keď sme sa neskôr z obchodu vrátili, ostatní hlavne brat si všimol, že čo som to chcela. A preto, keď som už bola v izbe, sa ma prišiel spýtať, že či chcem schudnúť. Samozrejme som odpovedala, že hej. "Kvôli nejakému chlapcovi?" dodal. Ako každá 12 ročná baba v mojej situácii som nasadila ten výraz, ktorý hovorí niečo ako "haha" ale tak ironicky a odpovedala nie.

No pravda bola úplne opačná. Zaľúbila som sa do chalana, s ktorým stále aj chodím na doučovanie. Doplo mi, že takto vyzerajúcu ma asi nikto nebude chcieť. Presne tak. Zmenila som sa kvôli chlapcovi.

No začalo to dobre. Prvých pár mesiacov som chudla normálne, neobmedzovala som sa až tak v jedení a naozaj som sa výzorovo zmenila. Zrazu mi začalo byť všetko veľké. Asi niekedy v máji, som sa postavila na váhu, a uvidela som tam číslo 61kg. Bola som spokojná, na to, že som nevedela číslo pred mojou premenou.

Predtým som mala z váh strach. Robila som hocičo, aby som sa na ňu nemusela postaviť. Vlastne, strach z nich mám doteraz. Že sa tam objaví nejaké číslo, ktoré v mojej hlave nesmie.

Tieto dve úvodné kapitoly boli len na oboznámenie so mnou. Dúfam, že ste všetci pochopili, že tu rozprávam o anorexii. Mojom druhom ja, ktoré sa snažím zabiť, vyhnať.

Dlhšie som rozmýšľala, hlavne v tých najtažších chvíľach, že o tom začnem písať. No nedokázala som. Aj teraz to chce odo mňa veľkú odvahu, pretože keď vídím, počujem, aká som bola blbá, bolí ma to.

Chcem o tom povedať mojim najbližším, no nedokážem. Keď toto dopíšem, alebo keď to raz poviem, ukážem im túto knihu. Pretože aj tí, ktorí o tom vedia, to nevedia tak dobre.

Ešte chcem, aby ste vedeli, že toho chalana, pre ktorého som toto robila, som ľúbila 2 roky. Pred nejakým časom som si uvedomila, že mi nestál za to. Nikto, žiadny chalan nestojí za to, aby sa kvôli nemu baba trápila a ubližovala si. Keď sa teraz na neho pozriem, nič necítim. Mám kamarátku, ktorá mi strašne závidela, že niekoho ľúbim. Teraz keď u som duševne "slobodná" som štastnejšia ako kedykoľvek predtým. A dúfam, že aj dlho zostanem.

Mimochodom, ďalšia kapitola bude už normálna. Priame reči, dej. Bude sa to odohrávať na jar 2016 . Toto som len potrebovala napísať na začiatok. Možno niekomu zmením život. A možno nie.