Forever Remember

17 ---> Si mnou opantaná

Ďakujem, ĎAkujem a ešte raz ĎAKUJEM! Tento príbeh má celkom slušný počet čitateľov.... :) Som za to vďačná.... :) Vážim si to! viac ako 5000 prečítaní! IT´S GREAT!!!!!! Takže užite si dalšiu časť :) ?) ?)  KOMENTS A VOTES!!

____________________________________________________________________________

O tri dni

Celý víkend som premýšlala nad tým, čo sa vlastne udialo. Všetko som prežila s Harrym a aj to, prečo sa to vlastne všetko stalo. Pomáhali my s tým dvaja ľudia. Louis s Law. Títo dvaja mi strašne pomohli a vďaka nim som si aspoň ako tak usporiadala svoje myšlienky. Louis mi bol veľkou oporou a tým že pozná Harryho mi povedal o prípadoch kedy už niečo podobné spravil. Je mi z neho zle. A Law, tá mi pomohla sa s tým vysporiadať a úplne mi otvoriť oči.

**

Spolu s Law sme prešli bránu školy. Prišli sme skôr, pretože sme sa museli ešte zúčastniť raňajšieho tréningu. „ Takže dievčatá ako všetky viete, náš tím postúpil do semifinálne...“ začala učiteľka telocviku. „ To hlavne vďaka Harrymu!“ skočila jej do rečí Jassica. Len som prevrátila očami a všimla som si ako sa na mňa Jessica pozerá. „ Nemusíš žiarliť, že je to môj priateľ.“ namyslene sa zastavila pri mne. „ Ty si bola pre neho len stávka.“ natáčala si svoje peroxidové vlasy na prst a pri tom na mňa zazerala. „ Myslíš si že žiarlim?“ nadvihla som obočie. „ Celého Harryho si môžeš nechať, kľudne, maj si ho.“ celkom ľahostajne som povedala. „ Aj si ho nechám!“ hrdo povedala a konečne sa odo mňa vzdialila. „ Môže ti byť ukradnutá...“ prišla ku mne Law a ja som si preložila ruky na prsiach. „ Aj je.“ zduto som odvrkla a prebodávala som ju pohľadom. „ Takže sa vidíme v stredu. A buďte presné!“ týmito slovami sa s nami učiteľka rozlúčila a my sme konečne odišli do tried. Sadla som si tradične do svojej lavice a vybrala som si svoj zakladač spolu s perom. Ďalšia nudná hodina, v duchu som si povzdychla. „ Čo si taká sklesnutá?“ opýtal sa ma Louis, sadajúc si na moju lavicu. „ Nie som, len rozmýšľam...“ zamyslene a bez nejakého citového zafarbenia som odpovedala. „ V stredu cestujeme spolu na zápas...“ zmenil tému a ja som mu bola za to vďačná. „ To je super, konečne iné prostredie.“ usmiala som sa. Od triedy niekto vošiel. Čakala som moju triednu, no vošiel iný učiteľ. „ Decká, túto hodinu máte voľnú, pani profesorka mala ešte nejaké povinnosti...“ oznámil nám a v triede sa ozvalo nezakrývané načenie. Otočila som sa dozadu, kde sa na mňa usmievala vyškerená Law. Úsmev som jej opätovala. Zrazu mi pohľad padol na Harry a naše pohľady sa stretli. Doširoka sa usmial a postavil sa zo svojho miesta. „ Ahoj maličká...“ sadol si na moju lavicu, teda tam kde sedel predtým Louis. „ Potrebuješ niečo?“ opýtala som sa, no ani som sa na neho nepozrela. „ Čo ten škaredý tón..?“ zamračil sa. „ Nič. Len sa mi zachcelo. Ozaj Harry, čo tak sa staviť ako dlho budem na teba hnusná?“ ironicky som sa opýtala aby som mu pripomenula to, čo mi urobil. „ Do doby, kým sa znova nerozhodnem dať ti pusu...“ jeho ruka vystrelila k mojej tvári a pohladil ma po nej. „ To sa nikdy nestane.“ isto som povedala. „ Kayle, nebuď smiešna. Všimol som si ako sa na mňa pozeráš. Viem, že to nechceš ale vkuse ti aspoň jedno očko uteká smerom ku mne.“ ja som sa postavila a sadla som si na svoje lavicu, aby som mu mohla pozrieť lepšie do očí. Teraz sme boli na rovnakej úrovni. On sa usmial. „ Ideš na to zhurta!“ uškeril sa a chytil ma za boky. Jeho ruky som okamžite zhodila zo mňa dole. „ To nie je pravda.“ ignorovala som jeho poslednú poznámku a vrátila som sa k predošlej téme. „ Stále ťa niečo ku mne ťahá...“ bol pri mne až nebezpečne blízko. Jeho ruky boli spustené, až kým sa jedna ruka nedotkla môjho stehna. Pozrela som sa na moje stehne a potom automaticky na neho. Čo to na mňa znova skúša? Druhá ruka vystrelila k mojej tvári a pohladila mi líce. Všimla som si zpoza jeho ramena ako na mne spočíva Jessicin pohľad. Prebodávala ma pohľadom a nebola jediná ktorá na nás hľadela. „Prestaň Harry!“ strhla som sa a zoskočila som z lavici. „ Viem že ťa ešte stále priťahujem, si mnou ako opantaná...“ namyslene hovoril, no ja som vedela že to je pravda. Je to presne tak ako vravel. „ Nie som Harry. A okrem toho tam sa na nás pozerá tvoja priateľka.“ kývla som hlavou do rohu, kde stále naštvaná Jessica. Ešte šťastie, že ten kút bol na druhej strane miestnosti, takže nás nepočula. „ Mne je nejaká Jessica ukradnutá.“ vyzeral že mu to ozaj jedno. „ A okrem toho, nechodíme spolu. Nemáš dôvod žiarliť.“ podrypačne sa usmial. „ Nikdy by som nežiarlila na dievča ako je ona.“ môj ukazovák sa zase hýbal pred jeho tvárou aby si niečo také zapamätal. „ Nevravím že žiarliš na ňu... Žiarliš na to, že si si myslela že ma takého chlapca aký som ja. Chlapca, po ktorom túžiš ty.“ ukázal na mňa a vlastne lichotil sám sebe. „ možno to tak bolo, ale teraz už NIE!“ posledné slovo som zdôraznila. „ Mám novú lásku!“ teraz som sa doširoka usmiala ja. Videla som ako Harry zovrel ruku v päsť a jeho úsmev na tvári zmizol. „ Neverím ti...“ mikol plecom. „ Ty len neveríš, že je niekto lepší ako si ty. Ale je, je oveľa lepší.“ naoko zasnene som mu hovorila. Jeho ruka sa presunula na moje predlaktie a prudko mi ho stlačila. Sykla som. „ Kto je to?“ zasyčal odporným tónom. Takýmto hlasom sa rozprával so mnou poprvý krát. „ Tebe ja Harry nezaujímam, ani som ťa nikdy nezaujímala, takže ti to môže byť jedno.“ ruka som postuupne ťahala z jeho zovretia až sa mi to podarilo. „ Nikdy som nepovedal, že si mi ukradnutá...“ pokojnejším hlasom mi to objasnil. „ A za čo si ma teda mal? Znamenala som niečo?“ s ironickým úškľabkom som sa opýtala. Nadychoval sa, že niečo povie.... No len mlčal....