Forever Remember

36 ---> Cítim k tebe niečo, iné...

Je tu nová.. :) V minulej časti bol kráásny počet komentárov :) Dakujem :) Prekonááte sa? 

_______________________________________________________________

JACK

„ No hovor!“ skríkol po mne, keď som zrazu ostal ticho. Neviem naozaj či mu to môžem povedať. Veď som jej dal svoje slovo a vzťah s Law si naozaj nechcem pokaziť nejakou vecou, ktoré za to nestojí. „ Najprv sa opýtam ja..“ rázne som po chvíli povedal. Bolo vidno že sa hnevá, pretože nedosiahol čo chcel, no nakoniec len prikývol. „ Prečo ťa to tak štve? Prečo ťa až tak trápi že si ťa Kayle nevšíma?“ prisadol som si k nemu na tú lavičku a pozrel som mu d očí. „ Len tak, boli sme dobrý kamaráti, rozumeli sme si...“ po chvíľke rozmýšlania prehovoril. „ Toto môžeš hovoriť jedine dákym naivcom, ktorý ti to uveria...“ potľapkal som ho po pleci a postavil som sa na odchod. „ Je to pravda!“ obhájil sa a rozhodil rukami. „ Keď sa odhodláš povedať mi to, čo cítiš tu....“ priblížil som sa a dotkol som sa jeho srdca „ Tak vtedy ti až môžem povedať to...čo viem.“ po krátkej pauze som riekol. Zúžil jeho oči, no ja som to ignoroval a pokračoval som v ceste.

**

HARRY

„ Styles je zase bez nálady..:“ posmešne zhodnotil Zayn, keď som prišiel do šatne. Ruky som zaťal v päste a snašil som sa z hlboka dýchať aby som sa ovládol. „ Možno to bude kvôli tomu, že mne Kayle skoro dala a jemu nie!“ zasmial sa. Bol odporný. Môj tlak sa opäť zvýšil, a keďže som počul ako sa ostatný smiali, ešte viac ma to rozčulovalo. Bleskovo som sa otočil a keďže stál hneď za mnou, chytil som ho za golier trička a hrubým spôsobom som ho pritlačil k stene. „ Ty idiot! Neprajem si aby si si jej meno bral do tej svojej sprostej huby!“ zvierskol som po ňom, a zrazu všetci stíchli a čudesne nás sledovali. „ Raz budem počuť jej meno z tvojich úst, alebo nebodaj raz sa jej skúsiš dotknúť!“ zasyčal som, a svoju ruku som viac pritlačil k jeho krku. Bolelo ho to, pretože mal vydesený výraz tváre. „ Neposer sa z nej!“ zamrmlal, keď som ho pustil. „ Nemám chuť trénovať! Odchádzam...“ vzal som si ruksak, a keďže som nebol prezlečený do športového oblečenia, nemusel som sa znova prezliekať. „ Harry, ale máme zápas. Musíš...“ prerušil som Jacka. „ Ja nemusím nič! Sú dôležitejšie veci ako futbal!“ skríkol som a vyšiel som z dverí. Ani som sa neunúval jemne ich otvoriť, do slova som ich vyrazil. Pozrel som sa do zeme a prechádzal som školskoi chodbou pomedzi spolužiakov. Hlavou mi chodila len jedna vec. Keď ona nie je pri mne, nič ma nenapĺňa. Z ničoho nedokážem mať radosť, dokonca ani z futbalu!

„ Nechaj ma na pokoji a vráť sa trénovať!“ poslal som preč Jacka, ktorý za mnou dobehol. „ Nemôžem ťa nechať tak! Harry, pozri sa čo sa s tebou deje!“ premeral si ma, no ja som nevedel na čo naráža. „ Neodídem!“ odhodlane pobvedal a ja som vedel že svoj názor nehodlá zmeniť. Bol som už pri svojom aute, a nasadol som do neho. Jack drzo otvoril dvere a sadol si z druhej strany. „ Povedz mi to! Prosím, potrebujem vedieť čo o nej vieš!“ vybehol som na neho, no v tejto chvíli mi to bolo jedno. „ Pozri sa na seba, pozri sa ako sa kvôli nej správaš!“ pokrútil hlavou. Bol som zúfalý, naozaj zúfalý... rukami som pevne držal volant, a hlavu som si oň oprel.

„ Kayle ťa videla s Jessicou, videla ako si ju pobozkal...“ povzdychol a pomaly mi povedol. Ona to videla? Ale ako to? „ Ona ťa brala viac ako kamaráta Harry, a jediný spôsob ako ťa prestať tak brať je ten, že sa ti bude vyhýbať...:“ vysvetlil mi to. V mojom vnútri sa niečo dialo, niečo veľmi čudné... Pri pomyslení na to, že ma má radšej ako kamaráta, ma oblial upokojujúci pocit a taktiež pocit, ktorý mma napĺňal šťastím. „ Prečo som ju pobozkal? Prečo som pobozkal Jessicu?“ vyčítavo som sa opýtal sám seba, no potom som usúdil, že som si to mal nechať len v hlave pre samého seba. „ Čo k nej cítiš Harry?“ prišla otázka od Jacka. „ Ja neviem... Naozaj neviem. Môžem ti povedať len jednu vec. S ňou mi je dokonalo, a bez nej mi je takto...“ ukázal som na samého seba, no on pochopil že myslím moje doterajšie správanie. „Tak potom... to s ňou musíš urovnať. To je jediná možnosť.“ Jack bol skutočný kamarát, ktorý mi vedel vždy správne poradiť. „ Prečo som to urobil? Prečo som ju msel pobozkať vtedy, keď som mal taký úžasný vzťah s Kayle?“ vyčítal som samému sebe. „ Pretože tvoje ego nemohlo dopustiť aby si si priznal, že Kayle nie je pre teba ako všetky ostatné...“ jasne a výstižne mi to vysvetlil. „ Jack, nerozumiem ešte jednej veci...“ jeho pohľad padol na mňa ja som pokračoval. „ Prečo ma tak štve to, že sa na mňa hnevá?“ musel som sa to niekoho sppýtať, pretože sám som na túto otázku odpoveď nájsť nevedel. „ Harry... Je to úplne normálne...“ zasmial sa a ja som len zúžil obočie, lebo ma štvalo že sa mi smeje. „ Je to strach, že prídeš o osobu, ktorá pre teba niečo znamená. Niečo viac, ako ostatný...“ dodal a ja som sa to snažil pochopiť. „ Musím jej to vysvetliť! Musím jej povedať, že to vôbec nebolo tak ako to vyzeralo!“ odhodlane som povedal a konečne po niekoľkých dňoch som sa usmial. „ Držím palce!“ povzbudivo sa na mňa usmial a priateľsky ma objal.