Stačil jediný pohľad

38.

,,Hlásim šťastný príchod."
,,Už si s mamou?" ozval sa Derekov hlas z telefónu. Áno. Išla som na víkend za mamčou. S Derekom sme už v pohode (mám pocit, že je to medzi nami ešte lepšie), no potrebujem chvíľku aby som všetko strávila. A zároveň, idem oznámiť mame tú skvelú správu. Nie to, že som vĺčik, ale to, že budem mať svadbu :3.
,,Práve na ňu čakám. Má po mňa prísť na letisko."
,,Daj mi vedieť, keď budeš s ňou."
,,Bojíš sa o mňa horšie ako mama."
,,Čo už, a cítiš tam nejakých vlkov? Vieš, že sú..."
,,...tam aj cudzie svorky, ktoré nemajú v láske tú našu. Áno viem. Doma si to zopakoval asi štyristokrát. A nie, necítim nikoho. Som na letisku. Milión ľudí. Milión pachov. Chápeš?
Dobre musím končiť. Pa." povedala som a rýchlo zložila. Zazerala totižto po mne dajaká starenka. Asi ma počula. Hups.
,,Sue!" ozvalo sa od dverí.
,,Ahoj mami." usmiala som sa a podišla k nej. Ihneď ma objala.
,,Zájdeme na obed a tam mi povieš všetky novinky. Súhlasíš?"
,,Samozrejme." ...a že sa budeš diviť...

●●●●●○●●●●●

Sue odišla a ja som panikáril. Povedal som jej, že nás tie svorky nemajú v láske. Omyl! Tamtí vlci nás úplne nenávidia! Och, čo len ja budem robiť? Po tom čase, čo bola Sue vlkom, zvíraznil sa hej pach a to, že je Luna jej nijako nepomáha. Čo si len počnem?