BAD BITCHES [Dokončené]

11 časť

„Prečo si vynadala Sandre a aj tým dvom?" opýtal sa ma Tobbias. Vážne ho toto trápi?! Ja som sa už bála že to bude niečo vážnejšie a on mi povie toto.

„Veď si prvé začali ak si nevidel, a vôbec od kedy ťa zaujíma to že prečo som im vynadala, inokedy ťa to netrápilo" No vážne inokedy sa na tom smial a teraz? Ešte do mňa hubuje.

„Ja len nechcem aby si mala zle" povedal starostlivo. Za to nebudem mať isto zle, nedovolia si ma povedať učiteľovi alebo riaditeľke. Vedia čoho som schopná a navyše keď má aj otecko známosti.

„Čo sa o mňa bojíš Tobbias! Je to moja vec či za to budem mať zle alebo nie. A aspoň som im povedala pravdu do očí."

„Ale keby tebe niekto povedal pravdu do očí tak sa na ňho nasereš a chceš ho zbiť alebo si s ním na dobro skončila" povedal nahnevaným tónom. Ach jaj Tobbias tie tvoje hormóny. V duchu som sa nad tým zasmiala a pokračovala som.

„Pravdu mi hovoria každý deň do očí, a nahnevám sa na nich?! Nie, tak v čom je problém?! Tobbias, čo sa to s tebou stalo?! Od kedy nadržuješ im?! A nie mne?! Nepamätáš ako si vravel že budeš pre mňa oporou ako starší brat a budeš vždy stáť pri mne, v dobróm aj v zlóm? Na to si zabudol čo?" Vážne sa s ním kvôli takejto sprosti hádam?! Tak toto nechápem. A

„A ty si si myslela že úplne vždy budem pri tebe stáť ako starší brat?! Lola, spamätaj sa ľudia sa menia, a ty si sa dosť zmenila." Povedal už skôr smutným tónom.

„A ako som sa zmenila?! Veď som taká aká som bola vždy."

„Nechaj to tak, poviem ti len to že my dvaja sme ako najlepší kamaráti a zároveň kamaráti čo sme sa brali ako súrodenci sme skončili" povedal. Kus ma to zlomilo, ale neriešim to. Veď on ešte príde keď bude potrebovať pomoc alebo poľutovanie, vždy som ho vedela utešiť keď bol smutný.

„Okej," usmiala som sa a odišla do triedy.

„Čo chcel?" opýtala sa Kika.

„Vraj že prečo som vynadala tým sliepkám, a tak sme sa pohádali a povedal mi že sme spolu skončili a ja iba že okej" povedala som im čo sa stalo. Stratila som jedného človeka, ale to je v pohode sú tu ďalší štyria ľudia ktorý ma dúfam neopustia.

„To čo mu preplo alebo čo?! Veď vždy bol na našej strane" povedala Tami.

„Vraj sa ľudia menia, ale ja to neriešim. Mám to v piči" usmiala som sa na nich a zazvonilo na hodinu. Druhú sme mali Geošku. Tá prebehla ako vždy. Sem-tam nás učiteľka upozornila ale čo, nevnímali sme ju a aj tak sme sa rozprávali. Ubehla veľmi rýchlo, a ja som sa ako prvá pobrala preč z učebni.  A Kika, Kornel, Tami a Karin odišli ako posledné z učebne lebo to tie kým sa vyšmochcú. Išla som sama v kľude keď po mne niekto začal kričať. Úprimne konečne zdrhneme z tadeto, som tu dve hodiny a už chcem ísť domov.

„Lola, stoj!" otočila som sa a zistila som že to kričí Tomáš.

„Čo je?" povedala som mu.

„Ja len či, nepôjdeme po škole von?" usmial sa. On ma fakt volá po škole vonka?! Ach Tomáš sa asi zbláznil, alebo možno pôjde aj s Braňom a nahovoril ho na to Braňo aby ma zavolal.

„Neviem Tomáš, uvidím či baby niečo nevymyslia a ak hej tak sorry ale ak nie, tak možno pôjdem po škole ti poviem" tiež som sa na ňho usmiala. Ja som povedala po škole?! Veď mi po tretej zdrháme ježíš.

„Dobre" usmial sa a odišiel do triedy. Ja som si cestu zdlchšila a  išla som  v pohode školskou chodbou smerom k nám do triedy keď v tom som do dakoho narazila, na toto mám asi veľké nešťastie, keď že skoro furt do niekoho nabúram. Pozrela som sa teda na koho som spadla a bol to Lukáš. Braňov najlepší kamarát. Pekné mal oči také sivo zelené. Ale Braňo má aj tak krajšie, nádherné modré.

„Och, prepáč Lukáš, nevšimla som si ťa, na toto mám asi veľké nešťastie" usmiala som sa na ňho a on sa iba zasmial.

„To je v pohode Lola, aj ja mám také nešťastie niekedy, tak že asi sme v tom dvaja" po chvíli povedal a začal sa smiať a ja spolu s ním. Potom som si všimla že mám zošity no teda papiere na zemi, tak som ich začala zbierať.

„Počkaj, pomôžem ti" povedal a usmial sa Lukáš, iba som sa na ňho tiež usmiala a začala som si zbierať svoje papiere.

„Inak Lola, čo robíš dneska?" opýtal sa po chvíli. Si zo mňa dneska všetci robíte srandu?! Dneska ma každý volá vonka.

„Dneska idem asi s Tomášom von ale neviem ešte či sa mi s ním chce" zasmiala som sa.

„Jáj, a zajtra?"

„No, možno a kto by ešte išiel?" opýtala som sa ho a dúfala som že povie že pôjde aj Braňo.

„No tak ty, ja, Braňo a Dušan by sme išli" usmial sa. Okej tak s nimi zajtra pôjdem.

„Jasné pôjdem" usmiala som sa a pokračovala som „ A kam by sme išli?"

„Tak ja neviem na ľad?" Neisto sa usmial. Veď je November a už je ľad otvorený?! Tak o tom neviem.

„To je už ľad otvorený?! Veď je len stred Novembra" povedala som mu. Chcel odpovedať no niekto na ňho z triedy zakričal.

„Lukáš, poď už sem niečo ti chcem povedať" povedal a vyšiel z triedy. Bol to on, jeho nádherné modré oči, krásne hnedé vlasy. Bol to Braňo.

Tak že je tu 11. čásť. Dúfam že sa vám páčila. ❤️❤️😍