BAD BITCHES [Dokončené]

16 časť

„Zlatko koľko je hodín?" opýtal sa ma Tomáš keď sme sedeli na lavičke a ja som bola v jeho objatí. Tak som vybrala nejako mobil z vrecka a pozrela som sa na ňho.

„Je 16:45 las" povedala som mu z úsmevom.

„Do riti meškáme, mali sme tam byť už o pól piatej" povedal ustarosteným hlasom.

„Čo kde sme mali byť?" nechápavo som sa ho opýtala.

„Neboj sa zlatko, s tými chalanmi čo som ťa chcel zoznámiť, tak s nimi sme sa mali stretnúť o pól piatej, a ešte som ti pred tým nepovedal že ťa chcem zoznámiť so siedmymi chalanmi, Ľúbim ťa" konečne dohovoril, usmial sa a dal mi bozk na čelo. A zo siedmymi chalanmi?! Si zo mňa robí piču alebo čo?! Stačilo my dneska tých sedem buzerantov.

„Aj ja teba, a s akými chalanmi zlatko?" opýtala som sa ho.

„Uvidíš" usmial sa.

„Ale láska" dala som urazený face a zastala som.

„Čo je láska?" zaškeril sa Tomáš.

„Nevolaj ma tak" otočila som sa mu chrbtom.

„Zlatíčko moje milované" široko sa usmial.

„Daj mi pokoj" už som nemohla a trošku som sa usmiala. Našťastie to nevidel.

„Láska, nehnevaj sa" chytil ma za nohy a prehodil si ma cez plece.

„Ty jeden nafajčený tuleň okamžite ma daj dole" smiala som sa a kričala som po ňom a pri tom som mu búchala do chrbta.

„Nedám lebo ma ešte potom zbiješ" zasmial sa aj on.

„Láska nezbijem ťa" usmiala som sa, aj keď to nemohol vidieť keď že som mala tvár na jeho chrbte.

„Ľúbim ťa ale dole ťa nedám aspoň kým nevyjdeme z Parku." Zase sa zasmial.

„Ach" povedala som si potichu. Celý čas čo ma niesol sa po nás pár tých ľudí v Parku pozrelo a mysleli si boh vie čo. Konečne sme vyšli z Parku lebo už som cítila ako stojím nohami na chodníku. Pozrela som sa na Tomáša zabijačským pohľadom.

„Láska okamžite daj iný face ako ten zabijácky, inak ťa až ku Gastru budem niesť ako vrece zemiakov" povedal a ja som hneď zmenila svôj zabijačský pohľad, na usmievavý. A fakt ideme až ku Gastru?! Gastro je opustená budova v jednej uličke, kde mala byť pôvodne nejaká reštaurácia alebo čo ale zrušilo sa to a teraz na Gastro chodia ľudia čo si chcú spraviť nejaké fotky na opustenej budove alebo tak, a tak tiež tam chodia aj feťáci, niekedy tam sú bezdomovci a niekedy tam sú ľudia ako napríklad ja, Karin, Kornel, Kika, Tami, Lukáš, Braňo alebo ostatný.

„My ideme vážne až na Gastro láska?" povedala som Tomášovi otráveným hlasom.

„Áno zlatko" usmial sa a hneď mu začal zvoniť mobil. Chcela som sa pozrieť kto mu volá ale nestihla som lebo to rýchlo zodvihol.

„No?, Už sme na ceste, Za takých desať minút tam sme neboj, hej aj s Lolou som, Okej čau" takto prebiehal jeho telefonát. Veľmi zaujímavé. Ja som len zvedavá fakt kto budú tí chalani s ktorými ma chce Tomáš zoznámiť.

„Nad čím tak rozmýšľaš láska?" opýtal sa ma zrazu Tomáš až mnou trhlo.

„Ale len že kto budú tí chalani, zlatko moje, najdrahšie na celóm svete daj mi aspoň nápovedu" dala som na neho zase ten môj puppy face.

„Láska, darmo používaš ten tvôj puppy face, síce je najzlatší aký som kedy videl ale aj tak, žiadna nápoveda" usmial sa.

„Neznášam ťa" povedala som mu.

„A ja ťa ľúbim" povedal s úsmevom ako slniečko na nebi.

„Ja teba nie"

„Ale láska ja viem že áno" usmial sa.

„Tak vieš zle" vyplazila som na ňho jazyk a pokračovala v ceste.

„Ale zlato" zakričal, a rozbehol sa za mnou. Po chvíli som ucítila jeho ruky na mojich bokoch tak som sa mu otočila tvárou k tej jeho.

„Nehnevaj sa pľoším láska" usmial sa.

„Veď na teba sa nemôžem ani hnevať" usmiala som sa a dala som mu detskú pusu na ústa a odtiahla som sa a pokračovala som v ceste. Konečne sme už boli pred Gastrom.

Vošli sme dnuka cez ani nie dvere jednoducho cez otvor čo mali byť dvere a išli sme na najvyššie tretie poschodie s kade je výhľad na celé mesto. Vystúpali sme ešte schody na tretie poschodie a ja som už videla obrysy postáv, bolo ich ťažko rozoznať keď že už sa celkom stmievalo a v tme dobre nevidím ale to asi každý z nás. Tí chalani sa zrazu otočili a ja som už hneď vedela kto sú.

Je tu 16.časť, Dúfam že sa páčila.❤️❤️