I Hate/Love You ✔

I Hate/Love You -12-

:* Pekný povalentán vám prajem :* .. pardon ale včera som nebola v stave pridávania :D :D slušne povedané, s kamarátkami sme včera veľmi výrazne dehonestovali tento sviatok zamilovaných, ako štvorica slobodných dievčat :D :D ... a tak to aj dopadlo.. od mamky som dostala parádnu prednášku :D ňah -.- :D

Nevadí, snáď sa vám bude nová časť páčiť ... a že zanecháte nejaké tie komentáre či vote O:)*

12.časť:

Zoé:

Život je niečo zvláštne.

Niečo, čo nedokážeme ľahko definovať, nedokážeme ho ovládať ani určovať smer ktorým sa bude vyvíjať. Kopu krát sa v našom živote objaví niečo, čo môžeme nazvať rušivým elementom. Či už je to nejaká situácia, osoba alebo vec, no vychýli to náš život zo zabehnutej dráhy a my nad ním strácame kontrolu.

Chceme ísť na Sever? On ide na Juh.

Chceme spomaliť? On zastaví...

Hoc je nám to absolútne proti srsti,neostáva nám nič iné ako: „držať hubu a krok“, alebo teda povedané rečou inou, v tichosti to všetko pretrpieť a čakať kým to skočí. Alebo teda.. ako to skončí, ak sa  tak vôbec stane.

Aj do môjho života sa dostal takýto rušivý element. Niečo, čo vychýlilo môj pokojný život z rovnej cesty, a akoby som vymenila mäkké sedadlo z bezpečia auta, za železné, s povolenými maticami na nebezpečnej horskej dráhe plnej zákrut,vzostupov a prudkých, nečakaných pádov.

Ten môj rušivý element vlastne nerobí nič zlé... alebo teda, nesnaží sa.. ani najmenej sa nesnaží o to,aby mi zasahoval do života a možno práve to je to, čo spôsobuje že je to ešte horšie akoby sa staral.

Ben.

Tie jednoduché tri písmená pomenúvajúce rušivý element môjho života.

Osoba, z ktorej som doslova na prášky a ktorá ma dokáže uchvátiť a iritovať za dobu jednej krátkej sekundy.

Osoba, ktorá sa akoby mávnutím čarovného prútika zmenila z hrozivého Shreka, na toho milého s Fionou a troma malými zlobríčatami.

Osoba, ktorú milujú všetci a on miluje ich.

Ehm, ehm...

Alebo teda až na jednu výnimku.

Mňa.

Nech sa s ním už stalo čokoľvek, jeho nenávisť ku mne rástla s láskou k okoliu. Čím viac bol milý k ostatným, tým viac bol hnusný na mňa.

A ja?

Som síce ten typ človeka, ktorý verí že v každom z nás sa nachádza dobro a láska, ibaže záleží len a len na nás či sme ochotný ju dostať na povrch, ale taktiež som typ človeka, čo sa neprosí. A áno, snažím sa pomôcť každému ale keď vidím že som nechcená, tak  nechodím. Nemám predsa prečo.

A takto to bolo aj v prípade Bena.

Vzdala som sa nádeje, že by to všetko mohlo byť inak. Že by sme mohli viesť normálnu, pokojnú konverzáciu, pri ktorej by sme nepoužívali urážky, zvýšený hlas, nenávistné pohľady či rôzne vulgárne pomenúvania v jeho prípade vyslovené aj nahlas.

Vzdala som sa nádeje, že by dvaja tak rozdielni ľudia ako sme my dvaja, mohli v pokoji nažívať v jednej domácnosti bez ujmi či už na psychickom, alebo tom fyzickom zdraví.

Prešli už skoro dva týždne odvtedy,čo mi Bell celá rozčarovaná nabehla do izby s vetou:

„Panebože on sa mi ospravedlnil chápeš to? Nikdy by som nepovedala že by toho bol schopný!“