Vedľa pouličnej lampy stál.
Či nebola mu zima?
Na drevenej flaute hral
i keď obecenstvo chýba.
A zabáral si obuv chabú
v čerstvom snehu z neba,
usmieval sa, zdvihol hlavu
i keď pravda... skoro nič nemal.
Vločky dávno na nos sadli,
nuž on neprestajne tônil svetu.
A keď sa vietor dvihol a bol chladný,
nebolo počuť ani jednu sprostú vetu.
Vedľa pouličnej lampy stál
a zimou sa triasol.
Skrehnuté prsty však stále hral.
Tá flauta bola jeho spásou.
A pevne ju tisol k sebe,
keď vločiek búrka sa strhla.
Slzy siroty, tie vpili sa do zeme.
Na druhý deň mal zápal hrdla.
Nebolo čo do úst dať,
plamienky horeli mu v tele.
Odložil flautu. Išiel spať
s horúcim potom na čele.
Vedľa pouličnej lampy spal.
Prikryl ho sneh biely.
Flautu vedľa seba stále mal
nuž tušil že za chvíľu bude už v nebi.
Skončila sa pieseň,
zaduneli hromy.
Dokonca aj keď nastala holá jeseň
tú melódiu pamätá si vtáctvo i stromy.
V hlave "skvelá" myšlienka, veríš, že tie pocity a emócie dokážeš dať do básne a potom...
sa ti zdá že polovica emócií je preč.
YOU ARE READING
Básne z pod líščej nory /COMPLETE/
PoetryV poradí už štvrtá Zbierka básní :) Zdá sa, že obaly sú čím ďalej tým veselšie a pozitívnejšie ale či taká bude aj moja tvorba... posúďte sami LÍŠKA- predstavuje symbol falošnosti a vypočítavosti, považuje sa za čarujúcu a démonickú 15...
