PREKLIATA /H.S./

1. DIEL: Matt, žiarlivec.

            Pán Edward zdvihol svoj zrak a pozrel sa na študentov, ktorý si medzi sebou šepkali svoje názory na začiatok jeho prednášky. Nebolo sa čo čudovať. Boli to študenti filozofie, ktorí sa chceli o svoje myšlienky podeliť s ostatnými a ďalej o nich polemizovať.
„Čo máte na srdci, slečna?" Vyzval mladú blondínku vpredu, ktorá pri vysvetľovaní svojho postoju k prekliatiu spolusediacej, náruživo rozhadzovala rukami.
„Nič také, ako prekliatie neexistuje."
V jej očiach starý pán videl istotu, ktorú jej naozaj nechcel brať.
„Ste racionalistka?" Opýtal sa jej priamo. Nie preto, že ju chcel odcudzovať. Mala právo na svoj názor rovnako tak, ako on.
„Áno. Nič také ako mágia, Boh alebo iné výmysly ľudskej fantázie neexistujú. Beriem. To čo tá vaša Riannon do svojho denníku napísala môže byť pravda. Mohla prísť búrka, tá žena mohla zmeniť hlas a aj vysloviť tie slová. Lenže búrka prišla kvôli počasiu, hlas sa jej mohol zmeniť kvôli obyčajnej chrípke a tie slová nemuseli nič veľké spôsobiť okrem ujmy na psychickom zdraví toho dievčaťa." Založila svoje ruky a zavrela svoj zošiť. Pochopila, že na takejto bláznivej prednáške byť nemusí.
„Súhlasím s vami, slečna. Ale čo keby ste si vypočuli aj ostatné zhody náhod, ktoré sú v tomto denníku a možno názor zmeníte."
Pretočila očami a pohodlne sa usadila. Predsa len tá prednáška bola za nejaké plusové body k skúške, tak prečo by nemala ostávať.

            Sledovala som svoju opitú mamu, ako plače nad plagátom Michaela Jacksona. V to ráno sa svetom rozšírila správa o jeho úmrtí. Veľmi ju to vzalo, býval to jej idol.
„Mami, pokoj! On síce odišiel, ale jeho odkaz tu navždy ostane." Sadla som si k nej a objala ju. Bola cítiť za lacným vínom a cigaretami. Ale to nebola výnimka, kvôli smrti MJ. Bolo to takto dlhé roky, od vtedy čo nás opustil môj otec. Možno to bol dôvod prečo som sa od malička utiekala k Ježišovi Kristovi.
V objímaní nás prerušil zvonček pri dverách. Rukou som zastavila mamu, ktorá chcela ísť otvoriť a rozbehla som sa k dverám. Vedela som, že je to návšteva pre mňa.
„Ahoj Harry!" Široko som sa usmiala na svojho dlhoročného kamarátka a hodila sa mu okolo krku.
„Prichystaná?"
Prikývla som a vzala si z predsiene kabelku. Veselo som vykračovala vedľa neho. Jeho spoločnosť ma vždy vedela rozveseliť.
„Videla si správy? Michael Jackson zomrel." Povedal to rovnako smutnými očami, ako moja mama.
„Ale, nezačínaj aj ty. Chápem. Bol to veľký človek. Ale je rok 2009 a počas nášho života na scénu príde mnoho ďalších výnimočných ľudí, ktorých budeme môcť obdivovať."
Široko som sa usmiala u šťuchla ho do pleca.
„Tak ako ty a White Eskimo."
Potešil sa môjmu komplimentu. Z vrecka vytiahol Willies. Moju obľúbenú čokoládu.
„To som ti priniesol." Keď mi to podával, obaja sme si všimli, že obsah vrecka nemá takú konzistenciu akú by mal mať.
„Prečo je to tekuté?" Zasmiala som sa a divnú hmotu som si vzala do ruky.
Harry dostal záchvat smiechu.
„Prepáč, nosím to tam už od včera."
Dala som mu bozk na líce.
„To nevadí. Ďakujem." Hanblivo som sa usmiala, keď som si všimla ako blízko sú naše tváre.
Harry odvrátil zrak a pozrel na garáž za mnou.
„Už sme tu." Obišiel ma a otvoril dvere, za ktorými sa schovávala hromada hudobných nástrojov. White Eskimo, jeho kapela, mala mať ďalšiu skúšku. Rada som na nich chodila. Hrali síce úžasne, no to nebol pravý dôvod mojich návštev. Harrymu som sa síce nikdy nepriznala ale páčil sa mi jeden ich člen. A to Matt, jeho bratranec.
„Ahoj Ria!" Začervenala som sa, keď sa mi pozdravil. Všetkým som pozdravila len jemným mávnutím ruky. 

            „Prehoba, môžete to preskočiť? Koho zaujíma nejaká garážová kapela z minulej polovice storočia?" Vykríkol nejaký študent zo zadných radov, čo pána Edwarda prerušilo v čítaní. 
„Nejaký problém, mladý muž?"
„Áno, je to nepodstatné. Dúfam, že nám nechcete čítať aj to ako tá Mia,"
„Ria!" Opravila ho spolužiačka vedľa neho s nahnevaným výrazom. Príbeh pána Edwarda ju zaujímal a tento kolega jej prerušil niť. 
„Tak Ria, prišla o panenstvo." 
Starý pán sa zasmial a pretočil stranu. 
„V poriadku. Problémy mladej pubertiačky môžeme preskočiť. Takže sa zamilovala do Matta, s ktorým začala chodiť." Opísal dej niekoľkých strán denníka. 
„Keď ten Matt skape, odchádzam." Oznámil jeden z mládencov vpredu. 
„Prečo?" Vyzvedal pán Ed.
„No, lebo sa v noci doserem od strachu." 
Skupina mladých v posluchárni sa rozosmiala, na čo ich prednášajúci Edward umlčal výstražným prstom.
„Pokračujeme!"