Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

106.

Z pohľadu Chloe 

Clark odišiel hore schodmi a aj som ešte stále pozerala na Nikolasa, ktorému preplo. Doslovne. Vrčí tu po mne a sem tam mu z úst ujde nejaká tá slina na čierny gauč. Vzbudzuje to vo mne hrôzu. Vďaka Clarkovi teraz Justin nič netuší. Asi to tak bude lepšie. Keď pôjde do tuhého, tak mu to vysvetlím. Teraz len dúfam, že sa Nikolas vráti do pôvodného stavu. 

Chcete vedieť čo sa stalo? Justin odišiel do kuchyne a po chvíli bolo počuť poriadny rachot. Predpokladám, že spadol. Vtom sa objavil v miestnosti Clark a dusil sa jogurtom od smiechu. "Keby ste to videli," rehotal sa Clark a snažil sa polknúť jogurt, ktorý mal v ústach. Nikolas svoju pozornosť premiestnil zo mňa na Clarka. 

"Bieber sa zdrbal?" Nikolas to povedal tónom, akoby to bolo úplne bežné. Je to síce bežné, ale nemusel to dávať takto najavo. Niekedy to bol ich šéf a kamoš, čo dúfam ešte stále je. Justin to bez nich nezvládne. Hlavne ak im velí moja milovaná sestrička. Tá ich pozabíja všetkých do jedneho kvôli tomu, že sa jej pri nejakom kšefte zlomil necht.  

Clark prikývol na Nikolasu otázku a ten opäť obrátil svoj pohľad na mňa. "Tak čo? Dobre sa ti kurví s Justinom?" viac-menej pobavene sledoval moju reakciu na jeho otázku. "Nikolas, prestaň," Clark sa postavil na moju stranu. "Prečo by som mal? Nie je nič iné len obyčajná kurva," keby mohol, tak by mi teraz napľul na ksycht. 

"Vysrala sa na Justina, pretože mala všetko. A teraz, keď sa o ňu treba postarať sa prikmotrila naspäť a tvrdí, ako veľmi ho miluje. Ak toto nie je vypočítavosť, tak čo potom?" Pohľadom mykal zo mňa na Clarka a naspäť. Premklo ma zlé tušenie. Toto nedopadne dobre. Je jedno, kto to vyrieši, ale bude z toho prúser. Miláčik, nič sa neboj. Veď ty vieš predsa všetko. Ozvalo sa moje podvemie. Moje staré podvedomie. Ako je to možné? 

To je jedno. Teraz vyrieš toto. Keď som sa spamätala z toho šoku, Nikolas stál tesne predo mnou a pravdepodobne mi chcel dať facku. Do toho sa zamiešal Clark, ktorý sa postavil predo mňa a schytalo to namiesto môjho líca jeho. Quid venistis convertentur sancti ira, in cuius es medio. Vyslovila som slová v mŕtvom jazyku. 

Nikolas sa premenil na psa. Vrčal a chcel ma pohrýzť. Čo som to spravila? Bránila si sa. Nebránila som sa. Ublížila som mu nejakou sprostou šamanskou kliatbou, o ktorej som pochybovala, že vôbec bude fungovať. Po tvári mi stiekla slza. Nie, musím to nejako vrátiť. Neskoro. Musí sa to dať zvrátiť, musí! "Nepovedz o tom Justinovi, prosím," pomedzi vlzyky som požiadala Clarka o mlčanie. So strachom prikývol. 

Ukľudni sa. To sa ti povie. V hlave sa mi proti mojej vôli vynorili spomienky na miesta, ktoré som navštívila vďaka mojej práci. Upokojila som sa dostatočne, aby som prestala plakať. Utrela som slzy. "Mám červené oči?" opýtala som Clarka, keďže teraz je tu so mnou jediný človek. Pokrútil hlavou na znak, že nie. "Fajn," Vzdychla som si. Vtom sa objavil v izbe Justin. 

Z pohľadu Justina 

"Zlatko si v poriadku?" Chloe sa stále pozerá na zúriaceho Nikolasa. "Nejako sa meníš na zviera," musím mu vrátiť tú raňajšú poznámku, tak prečo nie takto? Navyše sa to perfektne hodí, keďže tu doslovne vrčí na Chloe. "Nieeee," zvrieskla Chloe a hodila sa na zem. "Chloe, Chloe," trasiem ňou, ale nijako na mňa nereaguje. Došľaka, zlatko, pozri sa na mňa. 

Do očí mi vybehli slzy. No tak preber sa. Prosím, kvôli mne. Pomaly otvorila oči a usmiala sa. Nadvihol som ju a vzal som ju do svojho náručia. "Toto mi už nikdy v živote nerob," usmial som sa pomedzi slzy. Teraz už sú to slzy šťastia, ale zopár sekúnd dozadu to slzy šťastia určite neboli. "Hm..." bolo všetko, čo zo seba Chloe vydala. 

"Naješ sa a potom pekne krásne pôjdeš do postele," oboznámil som ju so svojimi plánmi na dnes. Takže z tých fontán nebude nič. Škoda, mohlo to byť nádherné. Takéto scenérie teraz potrebuje a hlavne pokoj. Nie som si úplne istý, či ho v toto dome nájde. Je tu priveľmi rušno a každý deň sa tu niečo stane, čo by ju mohlo rozrušiť. 

 Vzal som misku a pomaly kŕmil Chloe. Nikolasovo zlostné vrčanie a jeho pohľad na nás som ignoroval. Nenechám ho, aby zničil všetko pekné, čo môžem a chcem s Chloe zažiť. Či už tu alebo hocikde inde. "Fuj to!" zakričala Chloe. Myklo mnou a poriadne. "Čo to, dopekla," otočil som sa a hneď za mnou stál Nikolas. 

"Mohla by si mi všetko vysvetliť?" odkedy tu zostala sama s Clarkom a s Nikolasom, správa sa prinajmenšom zvláštne. A keby len ona. Clark mi nechcel povedať, čo sa tu stalo. Radšej zdupkal do svojej izby najrýchlejšie ako sa len dalo. A teraz je tu Nikolas, ktorý tu na mňa vrčí a počúva na psie povely. 

"Nie je tu nič na vysvetlenie," nevinne sa na mňa pozrela. Zložil som ju zo svojho náručia a položil som ju naspäť na gauč. Chodím hore-dole po obývačke, aby som sa aspoň trochu ukľudnil. "Chloe, neklam mi," prisahám, že teraz určite vyzerám rovnako ako predchvíľou Nikolas, "niečo sa tu stalo."  Premeriava si ma pohľadom. 

"Clark ti to celé predsa vysvetlil," "Nie, nič mi nevysvetlil! Pozri sa na Nikolasa. Správa sa ako pes. A Clark? Ten hneď zdupkal. A pochybujem, že to je tým, že sme včera museli volať Yasmine. Niečo mi tu nehraje a chcem vedieť čo, chápeš?!" hnev moje telo ovláda a ja neviem, ako dlho to takto ešte vydržím, aby som neublížil Chloe. 

Chloe sa rozplakala ako malé dieťa. "Nerev, došľaka!" zvrieskol som na ňu a ona sa rozplakala ešte viac. Nikolas to vytušil a výstražne na mňa zavrčal. "Nerev!" v záchvate zúfalosti som si zakryl uši rukami, aby som nemusel počúvať jej plač. Nikolas sa rozbehol a skočil na mňa. Nejde ho dať dole. Drží sa ma ako kliesť a hryzie ma. 

"Chloe, pomôž mi," zlostne a zároveň prosebne som na ňu zakričal. Tá stále plakala a ani sa na mňa nepozrela. Kurva. Teraz si budem musieť poradiť sám. Odrazu sa ozval výstrel. Telo mi stuhlo a ani som sa nepohol. Nikolas spravil to isté. Ochvíľu sa však jeho hrdlom vydral bolestivý rev. Zvalil som zo seba už mŕtve telo Nikolausa. "Je mi to ľúto, Chloe," ozval sa Clark.