Čierne vdovy 3 - Zvedený anjel

14. Kapitola

Mathias sa vo svojej najtemnejšej nálade prechádzal v prístave a pripravoval opatrenia na uskutočnenie budovania pobočky Drakeových plavieb v Charlestonskom prístave.

Tieto opatrenia zahŕňali veľa papierovania a samozrejme veľa peňazí.

Mathiasových peňazí.

Musel vybrať prázdnu budovu, ktorá by vyhovovala potrebám firmy, kúpiť ju a začať plánovať jej prestavbu pre účely firmy.

Potrebovali vlastné skladovacie priestory na tovar, aby si nemuseli prenajímať sklady riaditeľa prístavu a navyše by bolo dobré, aby tieto priestory zahŕňali aj ubytovanie pre členov posádky Drakeových lodí.

V konečnom dôsledku by ho prenájom vyšiel drahšie, ako kúpa budovy.

Preto si plánoval najať aj niekoho zodpovedného, kto by tieto plány prestavby vytvoril a riadil ich uskutočnenie v dobe, keď bude loď Anna Maria znovu na mori plávať späť do Londýna.

Preto práve stál v budove, ktorá jeho požiadavkám najviac vyhovovala a tak sa ju rozhodol kúpiť.

A prečo sa do toho Mathias vlastne pustil?

Keď mal zlú náladu, keď ho trápila nejaká súkromná záležitosť, ako napríklad zrušenie zasnúbenia, vždy sa pustil do veľkých plánov, ktoré boli prepracované do detailov, aby sa znížilo riziko neúspechu.

A dôvod, prečo mal zlú náladu práve dnes?

Mathias nedokázal dostať z hlavy včerajšie zasnúbenie Heather Petersonovej.

V duchu jej to šťastie prial, ale hlboko v sebe cítil nespokojnosť.

Mal taký pocit, že sa k sebe Heather a ten doktor, David Gordy, nehodia.

Vlastne by sa k nej nehodil ani Mathias.

Tak prečo mal dojem, že len on by urobil Heather šťastnou?

Bolo to nelogické.

Nevedel urobiť šťastnú žiadnu ženu.

To pochopili všetky jeho predchádzajúce snúbenice a preto ho pustili k vode.

Ale s Heather to cítil inak.

Pri tanci spolu ladili a bolo mu s ňou príjemne, napriek tomu, že z neho bola nervózna.

Rád by vedel prečo?

Musela mať nejaký dôvod, prečo bola v jeho prítomnosti tak ostýchavá.

A keď by ten dôvod zistil, nakoniec by sa mu podarilo dosiahnuť, aby získal jej náklonnosť.

Tým si bol istý.

Náhle Mathiasa z úvah vyrušil Adamov príchod. Vstúpil do priestorov miestnosti, budúcej kancelárie firmy a mračil sa.

„Stalo sa niečo, Adam?" spýtal sa Mathias, keď krokmi meral rozlohu miestnosti.

Tam by sa výborne hodil pracovný stôl, pomyslel si Mathias.

„Som ešte stále nahnevaný, že si ma poslal na tom večierku k deťom," povedal mrzuto Adam, ale nechal chlapov, aby do miestnosti presunuli provizórny pracovný stôl a stoličku.

Keď bude budova hotová, kúpim sem masívny nábytok a drahý koberec. Neuškodili by ani nejaké obrazy. Bude to predsa miestnosť, kde budem uzatvárať obchody, tak to tu musí vyzerať reprezentatívne.

„Myslel som, že ti deti nevadia," konštatoval nenútene Mathias a stále nevenoval Adamovi pozornosť.

Musel totiž nasmerovať chlapov, kam majú presunúť stôl.