Šachová dáma

Kapitola 34

Cvičila som sa v streľbe a v obrane zblízka. Trávila som čas so Sarah a doktorom Lorenzom, ktorý nám rozprával, čo nové sa stalo v Úli. Axel dostal zápal pľúc a za pár dní odišiel a odvtedy ho nikto nevidel. Grant Lander sa upíja a Úľ riadi Hunterova špeciálna jednotka. Môj čip ešte sem- tam kontrolujú, a keď bol Hunterov deaktivovaný Grant dostal záchvat a ďalej už nečakal na žiadne správy. Aj napriek tomu vedeli, že sme nažive a pripravuje sa veľká akcia.

Úľ je pripravený na boj a vie sa dostaviť do Hlavného mesta vďaka vznášadlám do dvoch hodín. Politická situácia je dosť na nože a zatiaľ čo sme s Hunterom prechádzali lesom, o veľa veciach sme nevedeli. V Hlavnom meste je zakázané vychádzať po určitej hodine von, vzbúrenci z radov Dokonalých sa verejne prezentujú. Týchto jedincov v tichosti prenesú na iné miesto a celú vec ututlajú. Šušká sa, že dôjde k veľkému očkovaniu o pár týždňov. Ťažkoodenci prečesávajú lesy a hľadajú všetkých možných rebelov a určité skupiny. V jednoduchom slova zmysle, hľadajú nás. Najväčšia tma je pod svetlom. Nachádzame sa asi dvadsať kilometrov od prvej brány k mestu.

So Sarah sme ako malé deti prečesali celý zámok. Úchvatné izby a tajné chodby nedali spať ani jednej z nás. Behali sme po všetkých izbách a stláčali každý držiak na sviečky, aby sme objavili tajnú chodbu. V jednej z najväčších izieb sme našli truhlu plnú šiat.

Pozrela som sa na Sarah. „Myslíš, že tam nebudú mole?"

„Do pekla s moľami!" zajačala a rezervovaná Sarah bola ta tam. Vrhla sa na oblečenie a už ma žiadala, aby som jej pomohla s korzetom. Obidve oblečené ako z devätnásteho storočia sme sa chytili za ruky a zbehli po drevených točitých schodoch priamo do záhrad. Rozprestreli sme nájdené slnečníky a prechádzali sa po záhradnom labyrinte.

„Tak, čo sa stalo, keď si ty a Eric odišli z chalupy?" spýtala som sa.

„Najprv ma nehanebne klamal, ale došlo po nás vznášadlo a tak nemal kam utiecť. Chcela som vedieť všetko," odmlčala sa. Pozrela sa na mňa spopod mihalníc. „Teraz ty."

„Nie," pokrútila som hlavou. „Povedz mi najprv ty, ako ste prežili týchto pár dní."
Vzdychla si. „Došli sme na základňu Vzbúrencov a určite si ma vieš predstaviť. Všetko mi vysvetlil, povedal, že je tvoj brat. Vraj na to prišli spolu s Hunterom. Vieš o tom, že by nás bol zabil, keby sme sa mu nezdali?" odfrkla si rozhorčene, ale jej oči znovu nabrali zasnený pohľad, keď si spomenula na Erica. Líca jej zružoveli. Mala som čo robiť, aby som sa nezačala smiať. „Zistila som kto je, čo je ich cieľom a konečne, ako si do tohto všetkého zapletená ty." Súcitne sa na mňa pozrela. „Viem, že to bola jediná cesta ako splatiť dlh voči Grantovi Landerovi. Ale Winn," odkašľala si. „Už to naďalej nie je brané ako dlh, ktorý ty chceš splatiť. Ide o to, že si hlavnou zbraňou a bez teba..." urobila pár krokov dopredu. Otočila sa so slzami v očiach. „Bez teba ostane všetko zničené, živá duša s vlastným mozgom nebude existovať. Nemajú nikoho iného, aby tento plán uskutočnil. Ty si ich Dáma, ktorú oni vyšlú k cieľu. Práve nedokonalosti nás všetkých je tá správna rovnováha dokonalosti. Pretože dokonalosť sama neexistuje. Chápeš?" Krátko som pokývala hlavou. Vedela som, že je to dôležité, ale nikdy som si neuvedomovala ako dôležité. Závisí na tom život každého okolo mňa. Zlý pocit sa okolo mňa zvieral ako had ovíjajúci sa okolo svojej koristi. Dusil ma, ťažil a škrtil. Ale predsa, predsa som bola odhodlaná bojovať.

Hunter

Posledných pár dní som nechal Winter, aby si užila trošku voľnosti. Poslednej voľnosti. Nechcel som, aby sa trápila. So Sarah si užívali pekné, no studené počasie. Ja som školil vojakov a bol školený. Doktor Lorenzo nám stál po boku ako verný dôverník a svojimi dlhoročnými skúsenosťami nám pomáhal dopĺňať plán.