Spolu?Navždy! [Marcus & Martinus]

16.

,,Máš všetko?" pýtala sa mama asi po stý raz. Aby som to upresnila vraciame sa spať do New Yorku. Konečne! Nutne potrebujem vidieť moju milovanú posteľ.
,,Áno mami, mám." ubezpečila som ju.
,,Dobre tak dávaj na seba pozor a drž sa." pobozkala ma na čelo a ja som nasadla do auta smerom na letisko.

Cesta ubehla celkom pomaly hlavne keď som sa musel pozerať na Lenu a Martinusa. Až mi zle zostalo.
,,Vystupujeme." povedal Mac keď sme zastali pred letiskom a tak sme všetci vystúpili.
,,Ja idem ešte na toaletu." povedala som im.
,,Počkaj, idem aj ja." no to mi ešte chýbalo, vybrala som sa teda na toaletu a za mnou išla Lena.

,,Nepleť sa mi do cesty a Martinusovi daj pokoj, radím Ti dobre." zrazu povedala Lena keď sme si umývali ruky a rýchlo vyšla von za ostatnými.
Čo to malo znamenať? Myslím si, že za týmto je niečo viac. Ale čo?

Počas celej cesty som ani na chvíľu nezaspala, lebo som stále myslela na Lenu a na slová, ktoré mi povedala na toalete.
A teraz sme konečne doma v New Yorku. Ako mi to tu chýbalo.
Hneď ako sme vstúpili tak Martinus zažal svetlo, keďže je práve noc a je tu tma. Nič sa tu nezmenilo, všetko po starom.
Vyšla som hore schodmi dobrý našej izby v úmysle sa vybaliť, ale niekto mi to prerušil. Ten niekto sa volá Martinus.
,,Ester, toto teraz nie je tvoja izba. Patrí mne a Lene. Tvoja je na prízemí, prosím presuň si tam všetky veci." toto majú byť Jehova prvé slová, ktoré mi povie po vyše týždňa? Ani raz na mňa počas tej doby neprehovoril a teraz toto? To nemyslí vážne.
,,Počkaj, ja mám spať v hosťovskej?" nie, to nemôže myslieť vážne.
,,Áno." tak asi môže. Radšej som sa s ním nešla hádať, lebo nemám na to silu a som rada, že sa s ním vôbec bavím.
,,Tak fajn." sama neverím, že som nezačala kričať a robiť divadlo.

Nakoniec som si všetky veci preniesla do hosťovskej na prízemí. Aspoň Mac mi pomohol, jediný ochotný. Neverím, že musím spať v hosťovskej, vo vlastnom byte. No z časti vlastnom.
,,Ráno robíš ty s Tinusom raňajky." povedala mi Lea keď išla okolo mojej izby. Áno, stále sa nás vzťah nezmenil. Nechápem čo sa jej stalo alebo čo som jej spravila.
,,Hm, dobre." odišla a ja som znova pokračovala v pozeraní na bielu stenu a premýšľaní.

Ráno som sa zobudila na rachot. Čo to len môže byť?
Obula som si papuče a išla do kuchyne si spraviť kávu. Káva, to je to čo potrebujem. Nutne. Keď som uvidela Lisu a Lenu na gauči ako pozerajú televíziu hneď sa mi zdvihol žalúdok.
Najradšej by som ich zaškrtila.
Takže dnes chystám raňajky s Martinusom, no to bude, ale zaujímavé.

Samozrejme raňajky som chystala sama, lebo pánko si bude s Lenou. Prípravila som nakoniec po dlhom rozhodovaní šalát.

Samozrejme som ešte dala do porcie pre Martinusa rajčiny, ktoré neznáša a aj čili. Áno, som zlá. On mi zlomil srdce ja mám právo mu spraviť aspoň trochu zle.
,,Už to je hotové! Poďte sa najesť!" zakričala som na všetkých aby sa dotrepali do kuchyne.
Konečne všetci prišli no a samozrejme Martinus aj s Lenou pekne za ručičku. Fuj!
,,Dobrú chuť." poprial všetkým Martinus. No pre nás hej, pre teba nie.
Hneď ako si dal prvé sústo rozbehol sa na záchod. A ja som to nevydržala a vybuchla som v hrozný záchvat smiechu.
,,To si mi dala ty do toho jedla?" opýtal sa nahnevaný Martinus.
,,Možno." uškrnula som sa a začala umývať riad. Čo ma prekvapilo bolo, že on sa na mňa uškrnul tiež. Ale nie obyčajne, tým jeho špeciálnym úškrnom, ktorý vždy patril len a len mne.

Ahojte tak je tu nová časť. Dúfam, že sa vám páčila.
Dnes presne mesiac píšem túto knihu. Pred mesiacom vyšla prvá časť. A chcem sa vám poďakovať za 2K. Je úžasné, že máme za mesiac takéto vysoké číslo.
Samozrejme vote alebo komentár poteší.❤️❤️😘😘😘❤️❤️❤️😘😘😘

                                 ☀️