Spolu?Navždy! [Marcus & Martinus]

33.

,,Bojíš sa, že?" opýtala sa máš Karolína keď bola u mňa. Sedíme na gauči v obývačke a rozprávame sa.
,,Áno, to mesto zmenilo celý môj život a zničilo ma." povedala som to čo som si aj myslela. Ak si myslíte, že sa rozprávame o Paríži tak máte pravdu. Rozprávame sa o Paríži.
,,Neboj sa, ty to zvládneš." usmiala sa na mňa.
,,Dúfam. Oh, musím sa ísť baliť." nenávidím balenie. Vždy si niečo zabudnem.
,,Veď ja tiež. Ale najprv tu pomôžem."
,,Tak ďakujem, idem pre kufor." povedala som a išla som do mojej spálne, Karol išla za mnou.

,,Dobre, to už by malo byť všetko." povedala som keď sme zatvorili kufor. Samozrejme ten kufor sme zatvorili jedine tak, že sme si museli naňho obi dve sadnúť. Povedzme, že balenie nie je nasa silná stránka.
,,Ešte jedno ti chýba."
,,Čo?" veď už všetko potrebné mám zbalené.
,,Kondómy!... " začala sa smiať z plného hrdla. Ja som sa na ňu pozrela varovaním pohľadom nech ihneď prestane. ,,... Máš pravdu, to už potrebovať nebudeš." povedala keď si všimla môj pohľad a pozrela sa mi na moje brucho.
,,Ale ty to určite budeš potrebovať v Mexiku." hodila som po nej vankúš a začala som sa tiež smiať. Áno, Karol ide do Mexika nakoniec.
,,To teda budem." žmurkla na mňa.

V deň odletu:
,,Ty to tam zvládneš. Som si tým istá." práve sa lúčim s Lisou a Karolínou.
,,Ale ja nie som si tým istá." odpovedala som Lise.
,,Ester, musíš byť silná." chytila ma za ruku Karolína.
,,Zvláda si toho veľa. Toto nemôže byť pre teba problém." prišla k nám Lea.
,,Čudovala by si sa, že aký veľký problém to môže byť pre mňa." povedala som jej.
,,Na toto nemáme čas, Ester. Už musíme ísť." povedala Lea a tak som sa rozlúčila s babami.

Z pohľadu Lei :
,,Tak čo?" opýtal sa ma Tinus.
,,Práve sa lúči s babami. Za chvíľu príde." Tinus prikývol.
,,Si pripravený zahájiť tvoj plán?" opýtal sa Mac svojho brata.
,,Áno, ale aj nie. Bojím sa čo povie." odpovedal mu.
,,Určite to vyde. Ona ťa miluje a určite aj ty ju." povzbudila som ho.
,,Ja ju milujem od prvej chvíle až donekonečna. Ale neviem či aj ona mňa. Veď vieš aká je." no to teda neviem. V nej sa nikto nevyzná. Ani ona sama.
,,Dobre, už môžeme ísť do lietadla." Ester prerušila našu konverzáciu. Všetci sme prikývli a išli sme do lietadla.

Z pohľadu Ester :
Za ani nie sme v Paríži. A ja? Ja sa trasiem od strachu. Nie je to tým, že by som sa bála lietania, ale tým, že ideme na miesto kde sa môj život zmenil o sto osemdesiat stupňov. A to som nevedela, že môj život sa zase znení o ďalších sto osemdesiat stupňov.

Práve keď som už z lietadla videla eiffelovka som si povedala, že mňa už viacej nikto nezraní. Už toho bolo dosť.
Pozerala som sa na spiaceho Martinusa. Tento chlap mi príšerne zmenil život. A ja neviem či k lepšiemu alebo k horšiemu.
Potom som sa pozrela na moje bruškom, v ktorom rastie malý človiečik. Ktorý jedného dňa bude s radosťou behať po tomto hroznom skazenom svete. Ale ja ho ochránim. Nedovolím, aby si prežil to čo ja. Láska je najväčšia zbraň. A ja som bola ňou zranená.
Bojím sa, že sa moje dieťa bude príšerne podobať jeho otcovi. Nebudem sa mu potom môcť pozrieť do tváre, lebo viem, že to bude bolieť. Bude bolieť tá spomienka na jeho otca. Ktorého tak príšerne milujem. A navždy ho aj budem milovať. Aj keď viem, že jeho srdce patrí inej.
Žena, ktorú miluje ma príšerne veľké šťastie.

Potom som na chvíľu zaspala.
Zobudila som sa na to, že ma niekto budí. Zhodou náhod to bol Martinus.
,,Daj mi pokoj, debil." áno, rozhodla som byť k nemu odporná. Veď on mi ublížil. Tak prečo ja nemôžem byť trochu drzá?
,,Pardon, len mi napadlo, že tu nechceš zostať."
,,A čo ak chcem?"
,,Tak to máš smolu." povedal a zrazu som sa ocitla na jeho rukách. Ako to naozaj? Naozaj ma nesie na rukách?
,,Ihneď ma pusť."
,,Len ak výjdeš z lietadla, nastúpiš do auta a nakoniec pôjdeš do hotela." musím uznať, že sa mi páči byť v jeho náručí, ale nemôžem dovoliť, aby som mu zase podľahla.
,,Tak fajn, ale daj ma dole." povedala som a on ako na pokyn ma dal dole. Oprava, to aj bol pokyn.

Autom sme zastavili pred hotelom. Našťastie to nie je ten hotel v ktorom sme boli pri našej poslednej návšteve Paríža. A musím uznať, že tento hotel je oveľa lepší. Je bližšie k pláži a aj bližšie k centrum mesta. Čo je veľká výhoda. Milujem pláže a more.
,,Ester budeš mať izbu s Martinusom!" zakričal na mňa Mac keď sa vrátil z recepcie za nami. Robí si zo mňa srandu, že?

Ahojte, tak je tu nová časť. Dúfam, že sa vám páčila.
Prepáčte, že nevychádzali, ale bola som na lyžiarskom.
A musím vám povedať, že za chvíľu sa táto knihu už skončí 😥.

Pustite si tú pesničku, celkom dosť vystihuje teraz Ester.

♥️Ľúbim vás ♥️

                                 ☀️