Hip hop

4. skrinka

Som v škole a strašidelne sa nudím. Čmáram si do zišita nákres našej učiteľky fyziky. Skoro som zaspala keď konečne zazvonilo.

"Tak deti dnes si napíšete test z matematiky." Zahlásila učiteľka a mňa zmrazilo.

"Veď ste nám nič nehovorila." Pozrela som na ňu.

"Máte byť pripravený každú hodinu." Odbyla ma. Sadla som si a urazene sa na ňu pozrela. Myslím si že si to hovoria všetci. Vôbec som to nevedela. Som strašná.

Nahnevane som prišla k svojej skrinke a začala krútiť kód. Keď som ju otvorila ostala som prekvapene stáť. V skrinke bola jena ruža a pri nej nijaký lístok.

Ahoj láska pre Teba :-*

Zmraštila som obočie a prečítala si to ešte raz. Láska? A čo tam robí tá pusa? Však ja nikoho nemám. Schmatla som ružu a zavrela dvere na skrinke.
***
Celú cestu domov som pozerala na ružičku a premýšľala som. Prečo je to také komplikované? Zajtra je zasa hip hop a ja som zvedavá čo sa bude diať.
Vzdychla som si a otvorila dvere na dome. Stála tam mama ale nič nehovorila. Ja som ju len obišla a zdrhla do svojej izby.

Sadla som si na zem a pomali som trhala lupienky z ružičky. Nemala som tušenie kdo to je a prečo...
Lístok som si odložila a zbalila si dres na hip hop. Zasa niekto zaklopal.

"Kdo je?" Opýtala som sa.

"Ja." Za dverami sa ozval mamin hlas.

"Čo chceš?" Postavila som sa a rýchlo odložila všetky veci.

"Chcem aby si sa ospravedlnila. Si sebecká. Ja sa pre teba snažím vždy to najlepšie." Zahlásila mama.

"Je mi jedno čo si myslíš. Vypadni ak si myslíš že sa ja ospravedlním tebe. Bola by som sprostá. Vypadni!" Zakričala som a začala sa hrať so svojimi vlasmi. Bolo počuť že mama je naštvaná. Dupala opätkami ako slon v porceláne. Neznášam ju.

Rozmýšľala som nad tým chlacom z hip hopu. Ani neviem ako sa volá. Moje premýšľane preeušilo moje zvonenie na telefóne.

"Haló?" Opýtala som sa.

"Ahoj Loren." Na druhom konci telefónu som začula Radku.

"Čo by si rada?" Spojila som pery.

"No... nešla by si von? Nemám čo robiť." Zasmiala sa.

"Ale hej, hej. Rada." Poškriabala som sa na hlave.

"Ok tak ahoj."

"Čau." Zložila som. Ach jaj. Síce mi prechádzka padla aj vhod. Dala som si rúžoví top a áčkovú čiernu sukňu. Vyšla som von a čakala Radku pred domom. Keď konečne vyšla von ostala som prekvapene stáť. Mala krátke čierne šaty a lodičky.

"Prečo si takto oblečaná?" Nadvihla som obočie a premeriala si ju.

"Noo?" Usmiala sa.

"Čo noo?" Pozrela som na ňu.

"No či sa ti páči ako som oblečená." Usmernila ma.

"No ja... si... si pekná?" Zaváhala som. Nie na dlho. "Prečo si takto oblečená?" Kukla som na ňu.

"No veď sa ideme zabaviť nie?" Usmiala sa.

"Čo? O tom si mi nič nehovorila." Zamračila som sa.

Prepáčte že taká krátka ale nazabijete ma nie?