8. Deň, Sobota

143 10 7
                                    

Tento deň mal byť jeden z najlepších. Zo začiatku to tak aj vyzeralo. Na raňajkách sme sedeli v juhozápadnej časti reštiky za stenou. Ako som sadala prerušil ma vysmiatý Deno.

,,Čao!" povedal mäkším hlasom a úprimnejším úsmevom.

,,Čao!" povedala som úplne sladko.

Celý čas nás obsluhoval a snažil sa byť pri mne najbližšie. Usmieval sa na mňa ešte väčšmi ako inokedy a pozeral na mňa cez okienko vo dverách kuchyne. Smial sa a rozprával sa tam s niekým.

Došla nám káva. Keď sa prešiel okolo nášho stola vzal konvicu a odišiel do kuchyne. Kávu moc často nepijem ale nemohla som odolať pokušeniu, keď ju doniesol.

Privoňala som si a odpila. Samozrejme bola výborná.

Keď sme odchádzali, zakýval mi z okienka dverí.

***

Blížilo sa k jedenástej hodine. Nervózne som stála na recepcií hotela a čakala, že sa každú chvíľu objaví Denis. V reštauráci som videla iba "inšpektora Clouseaua" a tú čiernovlasú paní, ktorá sa ma bola opýtať ako sa volám a odkiaľ som.

Čakala som a čakala... bolo päť minút po jedenástej. Začala som sa obávať, že nepríde. Urobila som si tri kolečká okolo recepcie.

Zbadala som ako sa "inšpektor Clouseau" na mňa cez okno pozerá, usmieva a niečo hovorí čiernovlasej čašníčke.

Pomaly som kráčala smerom ku dverám reštaurácie. Už som začala pomaly peniť, ale prišla za mňou tá čiernovlasá paní. Povedala mi, že Denis by mal o chvíľu prísť, že išiel hore sa upraviť a tak. Poďakovala som jej a počkala na Dena. O 5 minút prišiel, objal ma a šli von ruka v ruke.

Kým sme neodišli z dohľadu, stihla ešte čiernovlasá čašníčka otvoriť jedno z okien, zavolať na Denisa a ukázať mu prst hore. Usmial sa, zakýval im a už nás nebolo.

Aj, keď sme sa ledva dorozumeli bolo nám super. Prv sme si sadli do jedného podniku na pitie, kde sme sa "rozprávali" o sebe a o našich zájmoch.

Potom sme išli na prechádzku, až ku severnej časti Rabacu. Medzitým nás zastavila jedna žena, s otázkou kde je supermarket. Kedže Denis moc nevedel po Anglicky tak pozrel so strachom v očiach na mňa. Ja som jej v pohode vysvetlila, kadiaľ má ísť. Poďakoval mi a pokračovali sme v prechádzke.

Keď sme tam boli, povedal, že zavolá mame, a že chce aby ma spoznala.

Bola som v úžase, ale aj zaskočená. Nejak skoro, nemyslíte? Našťastie mu nezdvíhala a tak sme sa vrátili naspäť.

Čo som ale vôbec nečakala bolo, že sme sa vrátili do hotela a zastal na recepcií. Myslela som si, že pôjdeme ešte niekam a budeme spolu dlhšie.

Niečo som mu povedala v zmysle, že: ,,Ďakujem za pozvanie." a objala som ho. Objímali sme sa asi 10 sekúnd. Potom sa na mňa s úsmevom pozrel a povedal:

,,Čao!"

,,Čao." a už mi zmyzol za rohom.

Otočila som sa a išla na toaletu. Čoho som si pred chvíľou nevšimla bolo, že veľký "BOSS" reštaurácie stál hneď pred ňou a tak videl ako sa s ním obíjmam.

𝙻á𝚜𝚔𝚊 𝚣 𝚑𝚘𝚝𝚎𝚕𝚊 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔Where stories live. Discover now