POHLED JAKUBA
"Naozaj u teba môžem bývať?" opýtal som sa môjho brata, ktorý ako jediný zostal so mnou, keď sa na mňa ostatní vykašlali. "Áno" usmial sa a ja som mu skočil okolo krku. "Ďakujem" pustil som ho. "Nemáš za čo, rád pomôžem vlastnému bratovi" Usmial som sa a odišiel som, teraz už do mojej, izby. Na poličku som si položil fotku mňa a mojej rodiny. Mám tú fotku naozaj rád... škoda, že tá rodina na nej ale nemá rada mňa. Z chodby som si priniesol ostatné škatule a hodil som ich do kúta izby. Vytiahol som si veci len z jednej a to z tej, v ktorej som mal počítač. Postavil som ho na stôl a zapojil som ho spoločne s monitorom a mikrofónom. Sadol som si na veľmi tvrdú a nepohodlnú stoličku. Postavil som sa a pod zadok som si položil vankúš, aby to bolo mäkšie. Zastihol som ho na TSku.. vďakabohu.. ním myslím chlapca, človeka, ktorý mi fakt veľmi pomohol.Prekecali sme niekoľko hodín. Niečo sme natočili a riešili sme kraviny ako vždy, keď si voláme. GEJMR vždy začne s témou, pri ktorej sa nedá nezasmiať. No.. riešili ste niekedy to, či by sa psi mohli naučiť chodiť na záchod po tom, čo ste si zahrali UHC? Nie? Už som hovoril, že riešime s GEJMROM kraviny? Aj keď tie konverzácie nemajú zmysel, tak je to zábava. A mám.. mám ho rád.
YOU ARE READING
Nejsem ten pravý w/GEJMR,Kel0hap CZ/SK [DOKONČENO]
FanfictionPřiznat si, že jste jiné orientace je fakt těžké a ne vždy si to uvědomíte v ten správný čas. ------ Depresie. Strach z nepochopenia. Strach z vylúčenia z kolektívu alebo nedaj bože z rodiny. Toho všetkého sa ja bojím. Mám strach to povedať nahlas...