Nejsem ten pravý w/GEJMR,Kel0hap CZ/SK [DOKONČENO]

Taky ho má rád

        "Neospravedlňuj sa.. naozaj nemáš za čo" usmial som sa na neho. Prezeral si ma a ja som si prezeral jeho. Má široké ramená, cez tričko mu šli vidieť obrysy svalov. Zahryzol si do pery.,,Nepůjdeme na snídani?"  zavrtel hlavou, aby sa spamätal. "Áno, to by sme mohli." usmial som sa a vydal som sa za brunetom, ktorý vychádzal z izby. "Ako sa vlastne voláš?" opýtal som sa. ,,Ondra" podal mi ruku. "Kuba" potriasol som si s ním rukou. Vydali sme sa na raňajky.

      Sedíme rozvalení na posteli s plnými žalúdkami. Obaja máme ruky položené na  bruchu a sťažujeme sa, že sme to tak s tými raňajkami nemali preháňať. "Bože ja som zabudol zavolať bratovi, že som v poriadku." plesol som sa do čela. ,,Ty bydlíš s bratrem?"Pobavene sa na mňa pozrel. "Áno... rodina ma odkopla a on si ma vzal na starosť." nervózne som sa na neho usmial. Napísal som Jarovi SMSku a mobil som odložil. ,,Jak to že tě odkopli?"."S niečim som sa im priznal." prehrabol som si vlasy. ,,S čím?". "Nechcem to tu teraz rozoberať" zadíval som sa pred seba. Stále mám pocit, že ho odniekiaľ poznám...

      "No nič, už ti tu nebudemzaberať tvoj priestor." začal som vstávať. "Ďakujem, že si mi pomohol.. včera.. vieš, čo myslím." ,,Nemáš vůbec za co"zasmial sa a tiež sa postavil. Všimol som si GEJMR náramku na jeho zápästí. Musel som sa usmiať.. tiež ho má rád. Odprevadil ma až von z hotelu. "Tak ahoj." usmial som sa. ,,Ahoj"povedal potichu. "Deje sa nieč..." nenechal ma ani dopovedať, pretože urobil niečo.. nečakané. Pritiahol si ma k sebe a vášnivo ma pobozkal. Po pár sekundách som začal spolupracovať. Keď nám došiel kyslík, otočil sa a utiekol späť do hotela. Zostal som tam stáť ako kamenná socha, ktorá mala svoje prsty položené na perách a díval som sa uprene na zatvárajúce sa dvere hotela.