Zlomená myseľ ✔

2. Kapitola

Robert nemohol odolať a nasledoval Lanu, ktorá išla nájsť Mirandu. Nepáčilo sa mu, že by mala pomätená férska čarodejnica behať bez dozoru po sídle, rozhodol sa, že ako vládca, ktorý chce chrániť svojich podaných sa ku nej pridá. Bolo to klamstvo. Chcel byť pri nej bližšie, potreboval sa jej znova dotknúť a zistiť, či znova pocíti to zvláštne iskrenie. Jeho srdce začalo byť v nepravidelnom rytme a pripomínal si, že má dýchať.

Zakričal na ňu. ,,Hej, počkaj ma. Prevediem ťa tu aby si sa nestratila," bola to hlúpa výhovorka. Lana sa otočila so zdvihnutou a mrzutou tvárou. 

,,Nemusíte sa obťažovať vládca, som svojprávna," prekrútila nad ním očami a znova začala kráčať. Nečakala ho, no Roberta to neodradilo. Dobehol až ku nej a snažil sa s ňou držať rýchly krok. 

,,Myslíš si, že je Miranda nebezpečná?" snažil sa s ňou nadviazať rozhovor, mal dokonca veľké nutkanie jej tykať. Nerozumel svojim vlastným činom. Lana sa však nahlas rozosmiala.

,,Pýtate sa ma vládca na to či je nebezpečná férska čarodejnica, ktorá vstala z mŕtvych? Skôr by ste sa mali pýtať, či nie je nebezpečné pri mne kráčať. O tom ktorá z nás je viac príčetná, by sme sa mohli s Mirandou dlho hádať," šomrala si popod nos posledné vety. Robert sa jej však nebál, nevidel najmenší dôvod prečo by sa mal báť starej férskej čarodejnice, ktorá bola celé roky zatvorená v podzemí. 

,,Musím sa ťa niečo spýtať," chcel vedieť, či mu počarovala alebo či sa jej v prítomnosti takto chovali aj iný muži. Mal potrebu vyhľadať Markusa a presvedčiť sa, že aj on vidí tie iskry, ktoré sú okolo Lani, potreboval sa ubezpečiť, že nie je v tom sám. 

Lana zastala a pozrela sa na neho. ,,Čo sa ma chcete spýtať? Ak myslíte na Adalein, ubezpečujem vás, že jej už pomôcť nedokážete, neviem kto by jej pomôcť dokázal," nepočkala ani pokým jej položil otázku a znova kráčala. Robert vedel, že na konci chodby mal Lukrec pracovňu. 

Schmatol Lanu za ruku a potiahol ju aby zastala. ,,Kto si?" spýtal sa jej na rovinu. Pri dotyku pocítil príjemné teplo a cítil aj, ako sa jej tep zrýchľoval. Nie nebol v tom sám, Lana tiež musela cítiť to čo cítil on. 

Vytrhla sa mu.

,,Mali by ste odísť vládca skôr, ako sa stane niečo veľmi zlé," zostala však stáť a pozerala sa mu odhodlane do očí. Videl v jej očiach tú múdrosť, táto žena bola až príliš stará. Bola tak dospelá a vyrovnaná so životom.

,,Chcem proste len vedieť kto si," nemal odvahu sa jej spýtať na otázku, na ktorú chcel počuť odpoveď. 

,,Som dcérou diabla, doslovne. Prišla som z pekla," prišlo mu ako keby to trvalo až príliš dlho  pokým sa Lana otočila a vošla do pracovne, ktorá patrila Lukrecovi. Robert tam zostal stáť a vnímal len tú zvláštnu arómu, ktorú Lana na chodbe zanechala. Pokrútil nad sebou hlavou a rozhodol sa, vyhľadať Markusa skôr, ako by urobil veľkú hlúposť.

XXX

Stála som pred bránou do Freosu a pozerala som sa na blato, ktoré viedlo pred dvere. Nemohli to tu upratať? Freosi vždy žili ako divosi. Keby si dovolili urobiť moji podaní takýto neporiadok, hneď by boli o hlavu kratší. 

Myšlienka ako stínam hlavu bezbrannému férovi sa mi celkom zapáčila. Ktovie ako vysoko by vyšplechla jeho krv. A zosekávala sa vlastne hlava ľahko? Alebo som na to potrebovala väčšiu silu. Zaujalo ma to a rozhodla som sa to vyskúšať. 

Rozrazila som dvere a bola som prekvapená, že v hlavnej sieni skoro nikto nebol. Kde bola tá povestná obrana? To vážne ich nikto nestrážil? Bolo pre mňa až príliš ľahké sa prechádzať po sídle. Túžila som však po tom, aby jeden z Freosov, ktorý sa pred tým na mňa mračil sa mi postavil do cesty. Chcela som vidieť bezmocnosť v jeho očiach, pomstiť sa tým, ktorí ma pred tým ignorovali a neklaňali sa mi. 

Počula som ich hlasy, ktoré vychádzali z veľkej rokovacej miestnosti. Pred dramatický príchod som mávla rukou, aby dvere otvorila moja mágia a vošla som do miestnosti.

Zostala som však zarazene hľadieť na vládcov, ktorí spolu s ostatnými diskutovali. ,,Ehm," povedala som nahlas, pretože si ma ani jeden nevšimol. Markus automaticky zdvihol svoj zrak od papierov a prekvapeným pohľadom na mňa hľadel. 

,,Adalein," vyslovil moje meno Robert a postavil sa pred všetkých. Vedela som, že ich chcel hlúpo chrániť, naozaj si myslel, že sa predo mnou ubráni? Rozmetala by som ich na malé kúsky.

,,Som rada, že ste tu tak pokope. Prišla som sa s vami o niečom porozprávať a pár vecí vám aj oznámiť," všetci na mňa len hľadeli. Nikto sa neodvážil dosť dlhú chvíľku prehovoriť. 

,,A čo také by si nám chcela povedať? Počúvame ťa. Som celkom potešená, že si živá a zdravá," natiahla som ruku smerom k Lane, ktorá sa odvážila prehovoriť. Prestala náhle rozprávať a aj dýchať, dusila som ju. Nedala však na sebe nič badať.

,,Vidím, že tvoja moc sa ešte nevrátila, čiže pokiaľ si dobré dievčatko a nestaráš sa do mojich záležitostí, ťa chcem varovať, že neopováž sa svoju mágiu použiť proti mne, inak ťa zničím," a Lana predo mnou sklopila zrak a spravila krok dozadu. Vedela som že mi tým naznačila, že sa mi neodváži postaviť. Usmiala som sa na ňu a prestala som ju škrtiť. Neušlo mi však, akým pozorným pohľadom ju sledoval Robert. 

,,Adalein, môžeš prejsť k veci," povedal mi mrzutým hlasom Robert.

,,Samozrejme, že môžem. Začnem s tou najdôležitejšou vecou. Markus, dones mi Paulin," láskavo som sa na neho usmiala.  Reakcia však nenechala dlho čakať. Markus zhodil stoličku, ktorá pred ním bola a chcel sa vrhnúť mojim smerom. Skôr ako sa však stihol ku mne priblížiť, ho schmatla Robertova ruka.

,,Paulin, je vo Freose v bezpečí. To veľmi dobre vieš, nemôžeš jej zobrať jej domov," začal pokojným hlasom rozprávať Robert, priam som videla v Markusovej tvári ten veľký odpor. 

,,Paulin je moja dcéra a férska princezná, mala by byť so mnou, so svojou matkou," neplánovala som sa oháňať mágiou kvôli nej, chcela som to vyriešiť kompromisom. Mali sa mi podvoliť.

,,Môžeš ju chodiť pozerať, no princezná zostane s Markusom, určite máš teraz veľké plány, keďže si zasadla na férsky trón. Starosť o Paulin by ti len bránila v tom, aby si sa mohla naplno venovať svojim plánom," vedela som, že sa chce so mnou hrať o slovíčka, no v niečom mal Robert pravdu.

,,Vlastne to je jedno kde bude. Všade bude pod mojim dohľadom. Tým ti chcem tiež oznámiť, že odteraz som aj vládkyňou Freosu, právoplatnou a jedinou vládkyňou," znova v miestnosti zavládlo ticho. Markus sa aj nadýchol, že niečo povie, no znova ho predbehol Robert.

,,Freos je náš, vládni si komu chceš, ale slobodu Freosom nezoberieš." 

,,Stavíš sa? Pokloň sa," vyslovila som to ráznym hlasom a čakala som na neho. Robert sa mi však odvážne pozeral do očí a rozhodne sa mu pokloniť nechcelo. ,,Pokloň sa. Inak ťa rozštvrtím na malinké kúsky a všetkým tvojím podaným zoberiem slobodu," videla som zaváhanie v jeho očiach, no stále sa mi odhodlane pozeral do očí.

,,Robert," napomenul ho Markus.

,,Je to len obyčajné decko Markus, je to slabomyseľná férska čarodejnica, ktorá rozhodne nebude mať nad nami moc," šepkal to ostrým tónom. Moja mágia sa začala prebúdzať a Lana to veľmi dobre vedela. Vedela, že ho zabijem, že túžim po tom aby som preliala jeho krv. 

,,Pokloň sa," bolo to posledné varovanie. 

Náhle sa v miestnosti zdvihla vzduchová vlna, ktorá mala magický charakter. Videla som ako ju poslala Lana, aby zrazila Roberta na kolená. 

Podarilo sa jej to, Robert padol predo mňa na kolená a prekvapený sa obzeral. Lanina mágia bola späť, no neútočila na mňa, len hľadela na Robertovú tvár, ktorá na ňu prekvapene pozerala. 

Ďakujem vám za prečítanie. :)

Konečne som si našla čas na novú kapitolu. Tento mesiac žiaľ bude ťažký, lebo chcem zmaturovať. Posnažím sa však, čo najviac písať. 

A späť k príbehu, Lana nám zachránila Roberta. Myslíte si, že by bola odhodlaná sa so svojou mocou postaviť Adalein?