Prázdniny na Manore

26 - Knižnica

30. 7. 1998

Draco
"Kam ma to vedieš, Draco?" smiala sa Mia. Kráčali sme spoločne na miesto, ktoré je pre ňu prekvapením. Stál som za ňou a prikrýval jej oči rukami, aby nevidela. Pred pár dňami sme sa dohodli, že sa už nebudeme oslovovať priezviskami ako dve Merlinove ponožky a začneme sa oslovovať menami.

"Uvidíš. Nebuď netrpezlivá," uzemnil som ju, ale mal som na tvári úškrn.

"Tak dobre," vzdychla si a nechala sa mnou viesť.

Keď sa pred nami konečne objavili mohutné drevené dvere, vydýchol som si. "Už sme skoro tam."

"Tak ma nenapínaj a poďme," odvetila.

Zaviedol som ju dnu. "Môžeš otvoriť oči."

Odkryl som jej výhľad a nechal ju, aby sa zorientovala.

S úžasom obzerala police vysoké od zeme až po strop zaplnené rôznymi čarodejníckymi knihami. Až po dlhej chvíli sa na mňa otočila so širokým úsmevom.

"Pekné prekvapenie? Chcel som ti spraviť radosť," povedal som.

"Nádhera," vzdychla.

Usmial som sa. "Som rád, že sa ti páči. Ak chceš, môžeš si nejakú požičať."

"Vážne si sa ma spýtal, či chcem?" spýtala sa ironicky a prešla k prvej polici.

"Knihy sú usporiadané podľa žánru a nie, nie sú tu muklovské knihy," vysvetlil som jej.

"Ďakujem," odvetila a vrátila sa k obzeraniu kníh na policiach.

"Knižnica je jedno z mojich najobľúbenejších miest z celého domu. Samozrejme, až po mojej izbe a tej izbe v ľavom krídle," ozval som sa a aj ja som sa začal prechádzať okolo políc. Nakoniec som zastal pri obrovskom drevenom stole uprostred miestnosti a oprel sa oň zadkom s rozkročenými nohami.

"Čím ťa tak uchvátila tá izba v ľavom krídle?" vyzvedala.

"Ty by si to mala vedieť najlepšie, Mia."

"Ty tiež, Draco." Zahľadela sa na mňa. "Zajtra má Harry narodeniny. Zlúčili sme to aj s Nevillovými narodeninami a zajtra je oslava v Brlohu. Na raňajkách som to povedala tvojej mame. Ide aj ona. Vraj chce urovnať vzťahy. A tým, že ideme my dve, ideš aj ty. Narcissa ťa nechce nechať doma len s tvojím otcom."

"Takže zajtra navštívime Weasleyovskú famíliu a bude tam aj Potter?" Pohŕdavo som pokrčil nosom. Nech som sa snažil, ako som chcel, Pottera a Weasleyho neznášam.

"Draco," upozornila ma.

Uvoľnil som sa a zhlboka sa nadýchol. So sklonenou hlavou som prehovoril: "Prepáč. Len si neviem zvyknúť na to, že mama chce urovnať vzťahy aj s niekým, koho som bol naučený neznášať."

Pristúpila ku mne. Stála medzi mojimi nohami. Pohladila ma po líci. "Aspoň sa snaž. Nemusíš, keď nechceš, ale bola by som rada, keby si sa správal aspoň na tej oslave civilizovane."

"Budem sa správať čo najlepšie, ale iba ak Potter a Weasley sa budú správať civilizovane tiež," povedal som rozhodne.

"Uvidím, čo sa s tým dá robiť, ale nič nesľubujem." Ešte raz ma pohladila po líci, vtisla mi jeden cudný bozk na pery a odstúpila, na čo som zareagoval tak, že som ju chytil oboma rukami za pás a pritiahol si ju späť. Pevne som ju objal a zaboril tvár do jej nádherných hnedých kučier, ktoré boli teraz v štipci. Je síce pravda, že keď sme v Londýne, mala ich rovné, za dva dni už boli zase kučeravé a nezvládateľné, a tým, že boli ešte aj kratšie, stáli jej na hlave takmer ako afro. Preto ich nosila väčšinu času v drdole alebo v cope. Mne sa viac páčili rozpustené a preto som prstami nahmatal štipec, ktorý držal jej vlasy pohromade a dal jej ho dole.