Mafiánsky sen ✔️

1.

"Vstávaj!"
obzrem sa ale nevládzem. Vidím ako sa môj brat snaží zdvihnúť ma. Prižmúrim oči a snažím sa vstať ale znova spadnem na studenú zem. Chytí ma za ruku a pomaly sa vlečieme k východu. Všade počujem krik a výstreli. Mám strach... Prídeme k dverám a silno do nich tlačíme. Výdeme von a na chvíľu ma oslepý ostré svetlo. Nasadneme do auta a Dylan (môj brat) naštartuje a dupne na plyn. Po chvíli výdeme na cestu. Pred nami sa zjaví čierna dodávka a celou silou do nás narazí.

Vstanem z postele a uvedomím si že to bol iba sen. Sen ktorý sa stal keď som mala 12. V ten deň zomreli moji rodičia aj moja malá sestrička Liana. Moc mi chýbajú aj keď sa to stalo pred 6 rokmi stále na nich myslím a dookola sa mi sníva tento sen. Keďže moji rodičia boli známi mafiány, musel niekto pokračovať v rozrobenóm biznise a bol to Dylan. Teraz sme najväčší mafiánsky "gang" v Európe a možno aj na svete.

Vstanem a pozrem sa do zrkadla. Čierne rozcuchané vlasy mi ležia na ramenách a pod očami mám kruhy od špiráli. Nečudovala by som sa ak by boli od spánku. V umývadle si umyjem tvár a nanesiem si tenkú vrstvu mejkapu. Nakreslím si linky a potom si dám špirálu a na ústa sýti červený rúž. Keď že Dylan veľmi dobre zarába nemáme problémy z peniazmi. Však predsa len žijeme v luxusnéj vile a v garáži máme okolo 100 áut. Moje najväčšie zlatíčko je červené Lamborghini.

Otvorím dvere a výdem na chodbu. Rozhodnem sa že pôjdem pozrieť brata. Vojdem do jeho kancelárie kde býva skoro každý deň."Bré ránko!"
Poviem a tým ho odpútam od papierov v ktorých je skoro celý zaborený. Pozrie na mňa a odpije si z kávy. Na tváry má jazvu ešte od nehody. Vyzerá veľmi tajomné a strášidelne, asi preto má každý pred ním rešpekt, teda okrem mňa."Potrebujem pomoc."
Povie trochu rozospato. Sadnem si na stoličku a zívnem si. "S čím?" "Zasratý Rusi znova vymýšľajú. Usmejem sa."Zase?"Dvihnem hlavu."Áno ale tentoraz im treba dať cez držku lebo mi už poriadne lezú na nervy." Povie a znova si číta niečo na papieri. "O to sa postarám." Poviem a medzitým sa usmejem."Zoberiem si 2 pomocníkov, Okey?"Spýtam sa ho. Prykívne hlavou a znova je zaborený medzi tunu papierov. Výdem z kancelárie a zamierim do skladu kde si vyberiem zbrane a náboje.

Nasadnem do Lamborghini a vyrazím na cestu. Za mnou idú 2 čierne BMW.

Zastavíme na okraji mesta a výdeme von. Mojím "kámošom" poviem aby sa schovali a číhali vonku. Zabúcham na staré hrdzavé dvere. Keď nikto neotvára otvorím si ich sama. Vojdem dnu a vyberiem sa cez známu chodbu. Do posledných dverí vojdem a zbadám Izáka. Starý, dobrý kamoš. Pokiaľ nebude robiť to čo má môže si ísť vybavovať svoj vlastný pohreb.
"Izzabella?!"
Vyhŕkne nečakane.
"Izák znova si neplníš svoje povinnosti? Vieš prečo som sem prišla."
Usmejem sa.
"Nie, neviem!"
Povie vyľakane.
"Klameš."
Nabijem si pištoľ.
"Naozaj neviem o čom rozprávaš!"
Namierim na neho.
"Vieš že nemám rada klamstvá, tak to vyklop!"
"Dobré, dobre, len kľud."
Zamračí sa.
"Tie prachy a koks sú na staróm letisku."
Kývnem hlavou.
"Nabudúce sa ťa nebudem nič pýtať a hneď ťa zastrelím."
Usmejem sa a výdem na chodbu. Na chodbe stojí gorila ale nie naša ale ich. Namiery na mňa zbraň.
"Ale, ale, ale, ale, kam sa nám devôčka vybrala?!"
Povie ruským prízvukom a usmieva sa ako priteplený. Usmejem sa a pomali sa priblížim k nemu
"Preč."
Pomaly si vytiahnem nožík a zapichnem mu ho do brucha a z ruky mu zoberiem zbraň.
"Nabudúce radšej drž hubu."
Poviem a vytiahnem nožík z brucha. Zasičí od bolesti a spadne na zem ako vrece zemiakov. Nož si zapichnem naspäť do vrecka a obídem ho.
Výdem von a zakricím na "kámošov" aby vyliezli ale nič sa nedeje. Opatrne si nabijem zbraň a poobzerám sa. Sadnem si do auta a naštartujem ho. Asi sa pozabudli. Výdem na diaľnicu a dupnem na plyn.

"Čo sa stalo?!"
Spýta sa Dylan.
"Kevin a Filip zmizli ale zostali tam autá."
Poviem.
"Pošlem tam Adama a Peťa nech to skontrolujú."
Naštvaná buchne papiermi na stolík.
"Inak zajtra k nám príde návšteva."
Povie a pri tom si prehrabuje vlasy a nespúšta oči z papierov.
"Fajn, pôjdem si zabehať."

Zatvorím dvere a a výdem von.
Zavolám na Kaju. Je to moja rozkošná borderkólia. Dám ju na vodítko a vyrazíme von.
Po 2 hodinách behania si ľahnem do vane a zmijem všetku špinu zo seba. Keď sa doumývam ľahnem si do posteľe a zaspím. Neskoro v noci sa zobudím na kvapky buchotajuce o sklo. Oprem sa o okno a pozorujem stromy, ktoré sa hýbu do všetkých možných strán. Zrazu si všimnem Dylana ako sa rozpráva z Petrom. Asi niečo vážne lebo Peter rozhadzuje rukami a je nervózny. Pravdepodobne sa niečo stalo. Znova si ľahnem na posteľ a pokúšam sa zaspať.