Mafiánsky sen ✔️

2.

Ráno sa zobudím na búchanie do dverí. Prevrátim očami a vstanem z postele.
"Izzabella! Vstávaj! Za chvíľu sú tu!"
Pomaly sa dotackám k dverám. Otvorím ich a zbadám naštvaného Dylana.
"Hádam nehorí."
Zývnem si.
"Nie ale bude pokiaľ si nešvihneš!"
Povie a dá ruky v bok.
"Pripomínaš mi mamu."
Zasmejem sa.
"Veď vieš že nerada počúvam ako si dokazujete svoje egá."
Oprem sa o stenu.
"Tento krát je to vážne!"
Poškriabe sa po hlave.
"Kto má taký prísť keď kvôli nemu musím vstať z mojej milovanej postieľky?"
Znova sa poškriabe po hlave a je vidieť že je nervózny.
"Ešte otcový nepriatelia, s ktorými sme mali kedysi problémy a musíme si to vyžehliť."
Konečne sa mi pozrie do očí.
"Ach..."
Vzdývhnem si a zatvorím dvere. Nenávidím keď sa musím niekomu doprosovať. Oblečiem si bielu blúzku a čierne rifle. Na nohy si navlečiem vysoké podpätky a namaľujem sa. Nezabudnem na červený rúž. Vídem na chodbu a po schodoch vyleziem na 3. poschodie. Vojdem do obývačky a všimnem si ako Dylan a starší pán (asi okolo 50) sa dohadujú na niečom. Prídem k nim a podám mu ruku.
"Izzabella."
Predstavím sa.
"Marcus Trousten."
Pobozká mi ruku. Na čele má vrásky a plešinu si schováva pod baterkou. Vyzerá veľmi milo ale možno opak je pravdou. Usmejeme sa a posadíme sa na kožené sedačky. Dylan neustále na mňa pozerá ako keby som mala niečo spraviť. Zatiaľ čo pán Trousten niečo rozpráva ja nechápavo zazerám po bratovi. Zrazu pán Trousten zvýrazní hlas a Dylan sa konečne pozre nan ho.
" Tým som chcel povedať že na splatenie dlhu nechceme žiadne peniaze a ani drogy."
Odkašle si.
"Ale potomka z vašou krvou."
Usmejú sa a hľadia na mňa.
"Počkať, čože?!"
Vypleštím oči a nechápavo sa zasmejem. Dylan prikívne hlavou ako keby o tom už dávno vedeľ. Nechápavo pozerám najprv na Dylana a potom na pána Troustena.
"Môžem na chvíľu?" Povie Dylan. Pán Trousten iba prikívne hlavou. Zavreme sa v jeho pracovni.
" Žiadne dieťa mať nebudem, veď mám ešte len 18, a už vôbec nie z 50 ročným dedkom." Ukážem tým smerom kde sedí pán Trousten.
"Nie nebudeš ho mať s ním ale z jeho synom Noahom, a tým pádom sa aj zoberiete."
Povie kľudne ako keby sa nič nestalo.
"Zabudni! Žiadne dieťa mať nebudem!"
Nahnevano buchnem do stola.
"Inak to nejde Izzabella! Zabijú nás. Mohol by som aj ja mať dieťa z jeho dcérou Emou ale nemôžem. Nikdy žiadne dieťa mať nebudem lebo som neplodní!"
Sadne si na sedačku a krúti hlavou. Je vidieť že ho to trapi.
"Chcú ťa mať ako nevestu, vraj sa im hodíš a hlavne chcú zaručiť potomstvo jeho synovi ale aj jemu."
Po líci mi stečie slza. Nie to nemôže byť pravda. Otvorím dvere a vybehnem z pracovne. Po chodbe sa ozývajú iba moje zvliky. Môžem za to ja keby som ho neznervóznovala v aute a nepýtala sa ho dookola kde sme tak by sme nenabúrali a bolo by všetko v poriadku a hlavne by mohol mať deti. Zatvorím sa v izbe a rozplačem sa. Nenávidím ich, nenávidím jeho, nenávidím seba! Schúlim sa pod dekou a zaspím. Ráno vstanem na rachot z kuchyne. Rýchlo si oblečiem tričko po bratovi a výdem na chodbu. V kuchyni zbadám Denisu a brata ako sa bozkávajú.
"Halooo, ešte stále tu bývam..." Poviem rozospato. Denisa je môjho brata frajerka. Sú spolu už roky a Denisu beriem ako svoju vlastnú sestru.
"No ehm, prepáč."
Pozre sa na mňa Denisa.(👆hore je Denisa👆) Dylan sa vyparí preč a zabuchne sa v kancli. "Boli sme v obchode nakúpiť veci na večeru."
Preruší ticho.
"Večera?"
"No dnes príde Noah s jeho rodinou."
Zamračim sa. Nerada na to myslím.
"Pomôžeš my?"
Spýta sa. Príkivnem.
"Teda pokiaľ ti nevadí že budem vyjédať.
Zasmeje sa. Pomôžem jej vytiahnuť veci z igelitky.

"Choď sa obliecť za chvíľu sú tu."
Drgne do mňa Denisa. Prevrátim očami. Vôbec nemám náladu. Keď si predstavím že mám žiť s niekým úplne cudzím pod jednou strechou. A ešte k tomu mať s ním dieťa. Postavím sa a vyberiem sa do izby. Osprchujem sa a oblečiem si čierne krátke šaty. Celá sa zladím do čierna. Úplne to vystihuje moje pocity. Na ústa si dám červený rúž a nezabudnem aj na linky.

Sadnem si na posteľ a pozriem sa na telefón. Došla mi správa od Shanell.

Shanell: Dnes večer nejdeme do klubu? Mám chuť sa poriadne ožrať.

Ja: Hmm, dnes o 22:00 pred mojím domom?

Shanell: Okey, teším sa.

Presne toto potrebujem. Hodím telefón na posteľ a vyberiem sa na chodbu. Zdola počujem rozprávanie. Pomali zojdem poschodoch dole. Všetci sa na mňa pozerajú.
"A toto je Izzabell."
Dylan povie z ľahkosťou a hneď ma predstavuje staršej dáme. Mám chuť sa zastreliť. Falošné sa usmejem a podám jej ruku.
"Noah je vonku, za chvíľu príde."
Otočím sa a zbadám dievča približne v mojom veku.
"Ema."
Predstaví sa.
"Noahova sestra."
Podám jej ruku.
"Izzabell, tá ktorá má mať dieťa s tvojim bratom."
Vyslovim s nechuťou posledné slová.
Po pol hodine sa rozhodnem ísť za ním von. Otvorím dvere a zbadám ho na terase.