Každý človek má odvahu, niektorý malú a alebo takú veľkú, že z nich presakuje. Ale nikdy som nemal odvahu ísť za dcérou kráľa a požiadať ho o jej ruku. Ja som mal iba svoje koňe, ktoré ma niesli,keď už moje nohy nevládali. Jedného rána ma zobudil kričiaci posol, ktorý hlásil,že kráľ chce vydate svoju dcéru tomu ,ktorý vyhraje turnaj troch disciplín. Keď povedal ,že kráľ vydáva svoju dcéru tak som vyskočil z postele a išiel som sa prihlásiť. Ako som vypisoval papier tak som popremýšľal o jednej kolónke "Meno". Každý ma volal tulák a tak som si vymyslel meno "Tobias". Keď som papier odovzdal tak posol sa na mna pozrel a povedal "Veľa šťastia chlapče, máš odvahu".
-Pokračovanie bude čoskoro, sleduj môj profil ,aby si vedel kedy výjde druhá kapitola.
