Keď som sa ráno zobudil a obdivoval princezninú krásu, tak som nachvýlu zabudol na to, že som ešte súťažiaci a nie výťaz. Obliekol som sa, naraňajkoval ako nikdy predtým a vybral som sa na prechádzku do mesta. Nikto ma nepoznal. Mysleli si, že som nejaký princ alebo barón ,ktorý si prišiel vypítať daňe. Nemal som odvahu sa hoci komu sa ozvať ,pretože som sa bál ,že ma spoznajú a bude po mňe a na princeznú by som mohol zabudnúť. Keď som prišiel späť do hradu ,tak už posol vyhlásil druhú disciplínu. Prekonanie čiernej mágii.
Niekdy som o čiernej mágii nepočul a ani som sa nebál, však keď niečo nepoznáš tak sa nemáš čoho báť. Počul som ho bosorkách , zlých čarodejníkoch ale musel som akceptovať kráľovú disciplínu. Malo to jeden háčik a to taký,že každý zo súťažiacich mal pri sebe čarodejníka, ktorý im pomáhal a ja som nemal nikoho. Bol som nervózny, pretože som nevedel ,čo mam robiť. Napadla ma iba jedna osoba, môj malý dobrý kamarát Roman. Išiel som za ním a keďže bolo to iba dieťa, ktoré však vedelo vykúzliť mince z ucha ,tak som sa musel vypítať jeho rodičov. Nesúhlasili,ale keď som im dal mešec z minulej disciplíny ,tak ihneď súhlasili. Potreboval iba sviečky, svetenú vodu, vlnu z ovce a víno.
Počkali sme kedy zapadne slnko, aby sme mohli začať. Modlili sme sa a za tú dobu si zobral starú misku ,do ktorej nalial vino,svetenú vodu, vosk zo sviečky a začal miešať. Vlnu som si mal nasadiť ja, bolo mi aj teplo,takže som sa potil, no nevedel som, že o to mu išlo. Do toho elixíru dal aj tri kvapky z môjho potu. Keď už prestal z miešaním,tak mi povedal tu najodpornejšu vetu ,ktorú som podľa toho ,čo tam daval videl ,že "Vypi to". Chceli sa mi zvracať,ale predtým ,keď som to val vypiť tak som musel myslieť na osobu ktorú mám rád. Vypil som to a naraz sa mi pred očami zadymilo a videl som tam ju, princeznú. Povedala mi vetu ktorú som si musel za každú cenu zapamätať "Čarodejnik na teba musí vysipať biely prášok,za žiadnu cenu sa nesmieš nadýchnuť, inak padneš". Bola to pre mňa chvýľa, ale keď som sa zobudil,tak mi Roman povedal,že som mal biele očí a bol som tak až do východu slnka. Ihneď som sa potom ponáhľal na arénu a ledva som stihol disciplínu. Princezná a kráľ nás pozdravili a mali sme si všetci traja sadnúť do vlastných stanov. Prišiel ku mňe mladá čarodejnica, mala pri sebe tie iste ingrediencie ako Roman, okrem jedného , mala pri sebe biely prach. Ale ako sa chystala na mňa hodiť,tak sa akoby svet zastavil, očí sa jej a ani ostatným ľuďom nehybali , ale videl som niečo hrozné. Išiel som do stanov protivníkov a ako na miesto toho aby pokušovali kúzlu,tak s nima súložili, ale bolo na nich niečo zvláštne, boli to nejaké stareny.okamžite som vedel ,že sú to tie bosorky a ja som pochopil zmysel tej mágie. Vrátil som sa so vlastného stanu čas sa zasa vrátil do normálu. Okamžite som jej chytil ruku a povedal som "Viem ako vyzeráš, ukáž svoju pravú tvár". Ukázala sa , vyšiel som s ňou von a všetci tlieskali, kráľ skoro odpadol,pretože som to dokázal. Teraz som nedostal šatku ale jej prsteň. Žmurkla na mna, počkal som si na večer,pretože som by som ďalšiu oslavu nezniesol, stalo sa to, boli sme opäť spolu.
