Kapitola 2. - Čas turnaja

5 0 0
                                    

Prešli 3 dni odkedy posol vyhlásil turnaj o ruku kráľovej dcéry. Keď mi dávali brnenie tak som nevedel,že je až také ťažké, začínal som obdivovať všetkých rytierov ,že dokážu chodiť s niečím takým ťažkým. Keď som ja a ďalší traja súťažiaci predstupili pred kráľa ,tak som si nevšímal nič iné iba jeho dcéru. Bola taká krásna ako keď zapadá slnko, vlasy mala biele ako sneh , a to jej meno "Elizabeth" bola pre mňa najkrajšia na svete. Hanbil som sa jej pozrieť do očí ale srdcu to nedalo a musel som sa pozrieť, pozrela sa tiež , usmiala sa a vedel som ,že má mňa rada ako ja ju. Keď kráľ dohovoril tak princezná pristúpila k nám a povedala "Ten to vyhraje prvú disciplínu , tak dostane moju šatku". Ostatný sa len zasmiali a pozerali jej do výstrihu ale ja nie , ja som sa jej pozeral do očí ,ktoré boli modré ako voda. Povedal som si ,že tú šatku musím dostať za každú cenu.
Tí šašovia zatrúbili a hra začala. Prvá disciplína bola jazda na koní , súper musel jazdiť na koní a počas toho zasiahnuť nepriateľa. Bál som sa ,pretože som ešte na nikoho nemieril zo zbraňou. Dostal som toho najhoršieho panovníka ,ktorého svet kedy mál , princ Frederik z Griffordu. Snažil som sa mieriť len do ramena , aby spadol na zem a vyhral by som prvú disciplínu. Ako som sa rýchlo blížil k nemu, tak som si nevšimol,že tam mieri aj on, naše koňe boli rýchlejšie ako blesk alebo vzduch, bál som sa až tak,že som skoro pustil do gatí. Obaja sme spadli z koňí a začal sa zápas. Vytiahol meč a ja som mal iba drevenú palicu, s ktorou som sa bránil. Boj trval presne 20 minút ,keď som mu po 19 minútach zahodil jeho helmu a omráčil ho. Otočil som sa ku kráľovi a začal som od radosti kričať "Áno, Áno, Áno". Princezná prišla ku mne a zaviazala mi rameno, pretože som si od radostí ani nevšimol,že krvacam. Bral som to,že ma miluje aj ona. Keď sa disciplína skončila, tak nás kráľ pozval na oslavu, kde som sedel pri jeho boku. Ale ja som sa chcel zoznámiť s jeho dcérou ,pretože som ju miloval, prišiel som k nej hanblivím krokom a ani som si nevšimol, že stojíme v strede, započul hudbu, zľakol som sa ,pretože neviem absolútne tancovat a princezná to videla. Pošeptala mi,že buď svoj, uvoľní sa. Nejako sme to dokázali a bolo po tanci, už som bol mierne unavený a tak som si chcel dať víno. Náraz ma princezná zastavila , pozerala sa mi do očí a povedala poď za mnou. Milovali sme sa , bol to najkrajší zážitok na svete. Jej telo a prsia svietili ako teplé slnko.

-Sleduj môj profil, aby si vedel kedy výjde 3 kapitola.

Dračia horaOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz