~Hlavu hore princezná~

10.Kapitola

"Nie , nie nie" zastavila som ju "Zachránil ma"

"čo ?? on ?? tá zachránil ?"

"Áno" povedala som.

Henry má len jemne objal, ignoroval to čo povedala Susan. Potom sa odtiahol a pozrel mi do očí, pohľad som mu oplácala. Susan a ostatné baby odišli do izieb - Susan tam zobrali násilím .

Len sme si hľadeli do očí, jeho ruky som mala na pási a svoje som mala položené na jeho ramenách. Čakala som, kým to príde. Môj prvý bozk...

Neprišiel, len mi pozeral do očí, potom sa len usmial.

"Maj sa" šepol a odišiel von odkiaľ sa premiestnil sa premiestnil.

Je celkom zaujímavé že sa nemôžeme premiestniť zo školy ale do nej áno.

Bez slova som vošla do izby, neunúvala som sa prezliecť, hodila som sa do postele a hneď zaspala.

Ráno som sa prebudila na šteklenie na nose, neotvárala som oči, chytila som sa tam a zrazu som na tvári ucítila peny, hneď som si sadla a na ruke som mala šľahačkovú peny a okolo mňa boli baby a smiali sa. Maddy bola celá mokra a Beatrix mala polovičku tváre červenú. Niesom jediná koho dneska ráno napálili.

"Vy špiny!!" zakričala som a na ne , vyskočila som na nohy a rýchlo som objala Susan lebo ona je taká malá primadona a presne ako som čakala, začala pišťať a všetky sme vybuchli do smiechu. Susan mala po krásnej žltej nočnej košele šľahačkovú penu. 

"Zabijem ťa!!" skríkla na mňa a hodila po mne vankúš. Začala vankúšová vojna. Chrlili sme na seba nadávky, zhadzovali sme sa navzájom s posteli. Búchali sme sa vankúšmi a potom sme to ukončili a každá išla vlastnou cestou. Ja som išla do sprchy -každá tu má vlastnú sprchu, no bomba nie ?- a keď som vyšla, bola som len v župane a niekto zaklopal na dvere. Bola to Taly. Áno moc som ju nespomínala lebo je tichá...

"Ehmmm... Fleur?" 

"Áno ?"otvorila som jej dvere.

V ruke držala nejaký balíček a podala mi ho. "Toto ti pred chvíľou prišlo" 

"okej... dík.." odišla a ja som zavrela dvere. Balík som položila vedľa modrej unyformi tejto školy. Tvorila ju skladaná modrá sukňa pod kolená, košeľa z modrou kravatou po pás a sako ktoré sa zdalo že je o dve čísla vätšie ale nebolo. To sako na vás viselo ale keby si dáte len o číslo menšie tak vám bude krátke na rukávy. Túto uniformu kupoval môj "papa" a to mi vlastne pripomína. Kde vlastne je ? Od smrti mamky som ho nevidela. A ani mi nechýba. 

Sadla som si na posteľ, balíček som si položila na nohy. Stálo tam :"Od Luka a Liz pre tú najlepšiu vnučku na svete"

Och baby, spomenula si na mňa. To je milé . Otvorila som to a bola tam uniforma. Krásna ružová uniforma //Obrázok v médiách// .

Neváhala som a obliekla som si ju. Susan mi na silu nanútila 20 centimetrové štekle. Asi 20 minút som sa učila v tom chodiť. Potom som išla dole do jedálne na raňajky. Jedáleň bola obrovská. Bolo tam veľa stolov . V strede bol veľký okrúhli stôl. Vynikal pretože bol na schodíku. Sedelo tam pár učiteľou a pani riaditeľka Ambrose. Žiaci ktorých som tam videla mali unyformi totožné. Také ako mám ja . Vynikala som. Sukňa bola omnoho kratšia než tá ich a preto sa začali po mne pozerať chalani. Dievčatá sa len závistlivo pozerali a pohŕdali nosom. 

Neuvedomovala som si to ale asi na pár sekúnd som zastala uprostred dverí do jedálni lebo som si ju obzerala. Potom som pomaly vykročila a išla ku táckam, Niekto do mňa narazil a ja som padla na zem.

"Si....  v poriadku ?" povedal nervózne a pomohol mi vstať. Bol to chalan z hnedými vlasmi a hnedými očami.

"Áno som.."  odpovedala som , jemne som sa usmiala a išla som ku tým táckam, zobrala som si jednu . Zobrala som si tanier a začala som si naberať jedlo na tanier.  

James...

Odišla s krásnym úsmevom na perách. Nemohol som ju nechať len tak nechať ísť a tak som si zobral tácku aj keď som raňajkoval pred chvíľou. Pozrel som sa na ňu zozadu a zadíval som sa na ten sexi zadok. Išiel som vedľa ňu a začal som si naberať jedlo. Nie nejak moc . Zobral som si len cereálie a mlieko. Ona si ma nevšimla a tak som musel niečo povedať. Na jej tanieri som si všimol rybie prsty , chlieb , pomarančoví džús , nejaké jablko a keksíky.

"Tákže... ty rada ješ?"  Ty idiot!!! Toto je skôr urážka. Preboha čo ma to popadlo?

"Áno , veľmi rada jem" usmiala sa na mňa, tvárila sa akoby nič.

"Ale máš šťastie že to na tebe nieje vydieť"

Len jemne sa usmiala. "Ja by som už mala ísť... " ukázala na partu báb ktoré boli tiež krásne ako ona.

Fleur..

V poslednú chvíľu som si všimla baby. Mali vlastné uniformi ako mám ja. Čo ma prekvapilo. Išla som si ku nim sadnúť ale stále ma prenasledoval ten chalan ktorého ani meno neviem.

"Môžem si prisadnúť?"

"Ehmmmmm...

//Ahoj , koniec ďalšej kapitoli :) Túto kapitolu venujem Katherine111222 . Som vďačná všetkým čo čítajú môj príbeh . Táto časť nebola moc zaujímavá ale aj také časti musia byť :) Ešte raz ďakujem všetkým :)