#9

30 1 0
                                    


Prešiel už týždeň odkedy sa skončila škola. Moje prázdniny bohužiaľ nezačali úplne šťastne. Okrem Megan sa mojimi najlepšími kamarátkami stali čokoláda a kýbeľ zmrzliny. Svoj prvý týždeň som strávila pred telkou, zakrytá dekou so seriálom a sladkosťami. V hlave sa mi stále odohrávali posledné slová Codyho. Ak som si myslela ,že sa to dá  všetko do normálu tak som sa pekelne mýlia. Bolo to každým dňom horšie a horšie. Hnev a smútok mnou lomcoval čím ďalej tým viac. Unaveným krokom som sa odpratala do kuchyne pre ďalšiu zmrzlinu. 

,,To snáď nie ! Prečo práve teraz ?! " zamrmlala som si po pod nos s veľkou dávkou hnevu. Ešte dobrú chvíľu som hľadela na prázdny mrazák. Kým som ho s hnevom nezatvorila. 

,,Prv Cody a teraz toto ? Začo ? Bože začo ma tak trestáš ?! " oprela som sa dlaňami o linku a  sťažka som dýchala. 

,,Príde ti to vtipné ? Ha ?! Zabávaš sa na mne ? Máte tam hore zo mňa dobrú zábavu ?! Prečo si dovolil aby som sa zamilovala ? Prečo ? " začala som nahlas kričať na celý dom ako mi len hrdlo ráčilo. 

,,Ako si mi to mohol len urobiť.. nenávidím ťa! ja ťa tak nenávidím a milujem zároveň.. " s plačom som rozhodila rukami , čím som trafila vázu, ktorá sa z buchotom rozbila na zemi. 

A vtedy to začalo. Chytila som do rúk prvú vec ,ktorú som našla a hodila ňou čo najsilnejšie o zem. Po celej kuchyni sa ozýval buchot a sklo či porcelán sa nachádzal po celej podlahe. 

Unavene a s plačom som si sadla na podlahu. Očami som pozerala na celú spúšť ,ktorú som behom 15-tich  minút dokázala spraviť. Hnevala som sa na celý svet. Na seba, nato ako som hlúpa. Na Codyho a jeho štetku , s ktorou si to rozdával zakaždým , čo ja som mu povedala nie. 

,,Čo som to len preboha zo sebou urobila" zašepkala som si sama pre seba a oprela sa hlavou o skrinku. 

,,Veď vyzerám ako šialená opustená žena ! " trpko som sa zasmiala sama nad sebou. 

,,Ešte sa tu aj rozprávam sama zo sebou , paráda Blue !" pomyslela som si. Rukou som si odpratala kúsky skla z podlahy  a postavila sa na nohy. 

,, Toto už musí skončiť.. " povedala som si s ťažkým povzdychom a zotrela si posledné slzy z tváre. 

Who I Am ?Where stories live. Discover now