Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

3. kapitola

O týždeň neskôr

„Lola, Cody je už tu. Pohni si" zase na mňa vrieskala mamka. Bola nervózna pretože pri včerajšom balení sme zistili, že mi to všetko do jedného kufra proste nevôjde, a tak sme museli ísť kúpiť ešte jeden. Dve hodiny sme chodili po obchodných domoch kým som si konečne nejaký vybrala, som totiž dosť vyberavý človek. Celú cestu domov na mňa zazerala. Dobre, možno som sa mala začať baliť skôr a nie o siedmej večer ale nechcelo sa mi.

„Už som tu" zišla som dole schodmi a Cody tam stál a čakal na mňa.

„Nemáš tých kufrov akosi veľa?" opýtal sa keď mi bral kufre.

„Nie nemám. Nejdem tam na týždeň ale na dva mesiace a možno aj dlhšie" pozrela som na neho podráždene, nemala som náladu na hádky.

„Okey, okey nič som nepovedal" obraňoval sa a vypochodoval z domu rovno do auta.

„Tak miláčik, budeš mi veľmi chýbať" pozrela sa na mňa mamka so slzami v očiach.

„Aléé mamii neplač. Budem ti každý deň volať, dobre?" snažila som sa ju povzbudiť.

„Ja viem miláčik, ale budeš mi veľmi chýbať. S kým budem chodiť na nákupy?" zasmiala sa.

„Zoberieš ocka, on s tebou veľmi rád pôjde, však oci?" pozrela som sa na neho.

„To máš jasné, čo by som pre svoju lásku neurobil" objal mamu „Aj mne budeš veľmi chýbať Lola"

„Ja viem, aj vy mne budete strašne chýbať ale veď neodchádzam navždy, ja sa vrátim" pozrela som im do očí a usmiala sa na nich.

„Kde je vlastne Taylor?" opýtala som sa ich.

„Tady jseeem" zakričal za mnou a hodil sa mi na chrbát.

„Zlez zo mňa ty škriatok" smiala som sa.

„Nezleziem" kričal mi do ucha.

„Ale no ták poď sem dole, že ťa aspoň objímem jak človeka" zasmiala som sa a on zo mňa zoskočil.

„Budeš mi chýbať Lola" zosmutnel.

„Neboj sa, keď sa vrátim zoberiem ťa do Londýna, okey?" usmiala som sa na neho.

„Sľubuješ?" privrel jedno oko a pozorne ma sledoval.

„Jasné, že sľubujem" objala som ho a pobozkala na čelo. Naposledy som ešte objala mamku a ocka a odišla za Codym do auta.

„Pripravená?" opýtal sa ma a chytil ma za ruku.

„Pripravená" stisla som mu ju a on vyrazil.

Cesta na letisko nám trvala asi trištvrte hodiny. Prešli sme všetkou tou kontrolou a ostatnými vecami a čakali sme už len na lietadlo. Cody mi kúpil čokoládu aby som nebola taká nervózna a spolu sme ju aj zjedli. Len tak sme tam sedeli a objímali sa keď mi prišla sms-ka: Ty si hrozná, ani mi nedáš vedieť, že priletíš do Londýna. Všetko to musí robiť tvoja mamka. Nezmenila si sa Lola. Čakám vás na letisku. Cher. Musela som sa zasmiať.

„Čo sa smeješ?" opýtal sa ma Cody.

„Ale nič, len mi prišla sms-ka od Cher" podala som mu mobil a zasmial sa tiež.

„Takže máme odvoz do hotela" skonštatoval.

„Nanútený ale máme" zasmiala som sa a pritúlila sa k nemu.

Ohlásili naš let, tak sme sa presunuli s davom ľudí do lietadla. Sadli sme si na naše miesta, ja pri okne a Cody vedľa mňa. Zapli sme si bezpečnostné pásy a Cody ma zobral za ruku, pozrela som sa na neho „Cody?" začala som.

„Lola?" usmial sa na mňa.

„Povieme Cher, že sme sa rozišli alebo jej to poviem sama až keď odídeš?" pozerala som na neho.

„Naozaj sa chceš rozísť?" pozrel na mňa smutne.

„Cody, rozprávali sme sa o tom veľakrát. Bude to tak lepšie pre nás oboch. Ak by si niečo s niekým mal na tom turné čo ideš a my by sme boli stále spolu mal by si výčitky a u mňa platí to isté. Nerob nám to ťažším, prosím" pozrela som sa na neho so slzami v očiach.

„Prepáč. Máš pravdu, bude to tak lepšie. Cher to povieme hneď ako tam prídeme" objal ma a pobozkal. Je to zvláštne, ľúbim Codyho a viem, že on ľúbi mňa ale rozchádzame sa pretože musíme. Už nie sme spolu ale predsa nám to klape. Uvidíme aké to bude po jeho návrate z turné. Cesta nám ubehla dosť rýchlo. Bola som unavená tak som si chvíľku pospala, cítila som ako ma Cody hladká po ruke a cítila som aj jeho pohľad na mne. Milovala som tieto naše okamihy. Lietadlo pomaly začalo pristávať a ja som sa prebrala zo spánku. Cody ma stále držal za ruku a usmieval sa na mňa. Pozrela som sa von oknom a uvidela môj milovaný domov. V duchu som sa usmiala. Neskutočne som sa už tešila na Londýn, ale hlavne na Cher. Lietadlo pristálo a my sme vystúpili. Našli sme si svoje kufre a ťahali ich za sebou na parkovisko. V diaľke som uvidela Cher ako nám kýva a hneď nato ako beží smerom k nám. Šmarila som kufre kde mi prišlo a rozbehla som sa jej oproti. Keď sme k sebe dobehli objali sme sa.

„Bože, Lola, tak veľmi si mi chýbala" rozplakala sa Cher.

„Prosím ťa neplač lebo budem aj ja. Aj ty si mi veľmi chýbala" utierala som si slzy. Objímali sme a plakali tam asi ešte desať minút. Za ten čas sa ku nám stihol dovaliť Cody aj s tromi kuframi. Stál tam a čakal kedy ich predstavím.

„Och, prepáčte. Cher toto je Cody, Cody toto je Cher" usmievala som sa na nich.

„Teší ma Cody" objala ho Cher.

„Aj mňa veľmi teší. Veľa som o tebe počul" usmial sa Cody.

„Dúfam, že len v dobrom" zasmiala sa Cher.

„Samozrejme, že len v dobrom a to zlé som nepočúval" zasmial sa aj Cody.

„Cher, asi by si mala vedieť jednu maličkosť" začala som a pozrela sa na Codyho, chytil ma za ruku.

„Áno veď viem, že ste spolu" usmievala sa Cher.

„Nie sme spolu, pred týždňom sme sa rozišli" pozerali sme s Codym na ňu. Hľadela raz na mňa, raz na neho a raz na naše prepletené prsty.

„Nechápem?" vyzerala byť zmätená.

„Dohodli sme sa, že sa rozídeme a ak budeme aj po mojom turné k sebe stále cítiť to čo aj teraz, tak sa dáme znova dokopy. Bude to tak pre nás oboch lepšie" pozeral sa na mňa Cody ale vysvetľoval to Cher.

„Stále tomu nechápem" zízala na nás Cher.

„Vysvetlím ti to niekedy o týždeň" zasmiala som sa.

„Prečo až o týždeň? Odchádzaš niekam?" začudovala sa Cher.

„Nie nikam neodchádzam, len Cody bude v Londýne iba týždeň tak chceme byť spolu" vypleštila na mňa oči.

„Ja vôbec ničomu nechápem" tvárila sa zúfalo a my s Codym sme sa len smiali.

„Nesmejte sa mi. To vôbec nie je smiešne" rozčuľovala sa Cher.

„Dobre, dobre. Odvezieš nás do hotela?" opýtala som sa Cher.

„Ty nebudeš bývať u babky?" to dievča bolo úplne mimo.

„Nie, ona ani nevie že som už tu. Týždeň budem bývať v hoteli s Codym" zasmiala som sa.

„Dobre, ja sa už na nič pýtať nebudem lebo to nemá význam aj tak ničomu nepochopím. Ale moja zlatá, toto mi ešte vysvetlíš" pozrela na mňa výhražne Cher.

„Jasné honey, vysvetlím" zasmiala som sa. Cher nás odviezla do hotela. Ubytovali sme sa v päť hviezdičkovom hoteli, veď môj priateľ, teda už ex priateľ, si to môže dovoliť. Mali sme fakt krásnu izbu, bola dosť veľká pre nás oboch.