Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

51. kapitola

Po štyroch rokoch

Počas zvyšných štyroch rokoch štúdia som sa vypracovala na najlepšiu právničku. Mala som vyhratých viac procesov ako ktorýkoľkvek môj rovesník. Bola som so sebou spokojná. Ben mi neustále pomáhal. Učivo som mala zvládnuté vždy pár mesiacov dopredu. Chcela som byť najlepšia v ročníku a to sa mi aj podarilo, ba dokonca bola som najlepšia na celej škole. Vytiahla som to až na červený diplom. K šťastiu mi nechýbalo nič, okrem Nialla. Ten mi chýbal každým dňom viac a viac, ani po štyroch rokoch som na neho nedokázala zabudnúť. Milovala som ho a uvedomila som si to až príliš neskoro a ako bolo mojím zvykom, utiekla som od neho pri prvej príležitosti. To bola asi najväčšia chyba v mojom živote, nič neľutujem tak ako to, že som od neho v to ráno utiekla.

Nastal deň mojich promócií.

„Vstávaj" budil ma môj starší brat, Chris.

„Chris?" otvorila som oči.

„A kto iný by to bol?" zasmial sa a zvalil sa na mňa.

„Bože, zlez zo mňa, zabiješ ma a rada by som tento deň prežila" zasmiala som sa.

„Aká mi tu je z teba zrazu citlivka" zliezol zo mňa znechutene.

„Kedy si prišiel?" pozrela som na neho a vytiahla sa z postele.

„Asi pred desiatimi minútami" zasmial sa.

„Prečo si prišiel Chris?" opýtala som sa ho priamo.

„Kvôli tebe a...kvôli babke" zosmutnel pri spomienke na babku.

„Kvôli babke?" zdvihla som obočie „Ak ma pamäť neklame, zomrela pred rokom. Prečo si neprišiel vtedy?" pozrela som na neho.

„Nemohol som, mal som prácu" pozrel do zeme.

„A teraz ju nemáš?" vypytovala som sa nepríjemne ďalej.

„Lola prestaň, som tu kvôli tebe, mala by si byť rada" pozrel na mňa a otočil sa na odchod.

„Prekypujem radosťou, že si na mňa môj veľký brat po desiatich rokoch znova spomenul" zatiahla som ironicky a zavrela sa v kúpeľni. Zobliekla som zo seba pyžamo a vošla do sprchy. Rýchlo som si umyla vlasy a opláchla sa. Vyšla som von a zabalila sa do uteráka.

„Raňajkýýýýýý" prehnal sa mojou izbou Taylor.

„Bože, o chvíľu máš šestnásť rokov a stále sa správaš ako dvojročný" zasmiala som sa a zbehla som dole do kuchyne.

„Dobré ráno slniečko" pobozkal ma ocko na líce.

„Aj tebe oci. Kde je mamka?" opýtala som sa keď som ju nikde nezazrela.

„Ešte spí" usmial sa potmehúdsky.

„Je v poriadku? Nikdy nespala tak dlho" zľakla som sa.

„Neboj sa, je v poriadku...aaaa pozri, už je tu" zasmial sa otec.

„Prečo si...? Prečo keď si spala, máš na sebe ten kostým?" pozrela som na ňu a zdvihla obočie.

„Ty si jej povedal, že spím?" pozrela sa na ocka a zasmiala sa.

„Čo som jej mal povedať?" podišiel k nej ocko a dal jej pusu na líce.

„A čo tak pravdu?" ozvala som sa.

„Ooo miláčik, bola som ti po niečo čo sme ti s ockom kúpili k promóciám" usmiala sa a objala ma.

„Mami, oci...to ste nemuseli" usmiala som sa na nich.