Kapitola 50 - Žiadosť

289 52 4
                                    

Félix

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Félix

"Dobré ráno, hrdličky! Nerád ruším vašu idylickú atmosféru, ale čo už narobíme," vyruší nás ráno pri prebúdzaní Hugo a laxne myká plecami.

"Čo tu robíš tak zavčasu?"

"Som tvoj ošetrovateľ!"

"No, už viac nie. Mám nového a dokonca je ich viac, nie iba jeden," doberám si ho a sledujem, ako mu spľasnú vyškerené ústa.

"No páni! Toto som si nezaslúžil. To ma len tak z ničoho nič vymeníš po toľkých rokoch a ešte k tomu bez ohlásenia? Ranil si moje city. Nezaslúžil som si to od teba. Nemal si ani len toľko slušnosti, aby si mi tento rozchod oznámil do hlúpej smsky," teatrálne krúti hlavou a utiera si neviditeľné slzy.

"Raz to prísť muselo. Proste len musíš rozpoznať, kedy sa vzťah stane toxickým. Nelogické udržiavať ho umelo pri živote. Najlepšie je strhnúť ten leukoplast čo najrýchlejšie a najneočakávanejšie. Bolí to menej. Alebo lepšie povedané, máš to aspoň skorej za sebou."

"Mohol si byť ale jemnejší, takto raniť srdce úbohému Hugovi."

"Znovu o sebe začínaš hovoriť v tretej osobe?"

"Jasné! Ak to má znamenať, že ťa tým naštvem."

"Len mi dávaš týmto svojím správaním za pravdu a potvrdzuješ, že je najlepšie to ukončiť. Vždy hovorím, že sa mýlim len zriedkakedy."

"Uhm, prepáčte, nevyrušujem vás tu? Môžem pokojne odísť a keď skončíte, tak sa vrátim. Nechcem narúšať vaše srdcervúce výlevy, páni," ozve sa znezdajky aj Rojková a pošúcha si neupravené vlasy zo spania, ktoré jej stoja na všetky strany. Spali sme spolu v jednej izbe. Bol by som omnoho radšej, keby to bolo v jednej posteli, ale aj to príde. Systematicky a krôčik po krôčiku, Félix!

"Nie, láska, tento tu už patrí do minulosti."

"A toto mám ako vďaku za to, že som to prežil pri tvojom kreténskom zadku celých deväť rokov. Si nehorázne krutý, Félix Šmid. Skončili sme," zahlási a chystá sa na dramatický odchod.

"Okej, teraz si nie som istá tým, či to na mňa len hráte alebo ste sa naozaj pohádali?" Zlieza z postele s nechápavým výrazom a uhladzuje si roztopašne poletujúce pramene vlasov.

"Len žartujeme, Rojková. Vidíš, naša detinskosť ostáva nemenná. Sme len dvaja infantilní chlapci vtipkujúci o niečom, čo druhým vtipné vôbec nepripadá. To si teda dopadla, čo? Dopredu sa ti ospravedlňujem za každý nevydarený pokus o žart, ktorý v budúcnosti budeš od nás počuť."

"Ste najlepší kamaráti, je správne, že máte svoj osobný spôsob komunikácie. Zaručene sa mi zaň ani jeden z vás ospravedlňovať nemusí. Ale len aby bolo jasné, Hugo je aj naďalej tvojím ošetrovateľom, všakže?"

Svet jej topánkami ✔Where stories live. Discover now